www.EKOškola.sk -> biodiverzita

20% emisií CO2 / plynu, ktorý v najväčšej miere spôsobuje skleníkový efekt/ pochádza z energie, používanej v domácnostiach a ďalších 25% pochádza z áut. Nasledujúcich 40 krokov pomôže znížiť tvoj podiel na klimatických zmenách.

4. Var s pokrievkami na hrncoch a používaj tlakový hrniec - ušetríš až 50%
energie pri varení

6. Per šaty na 40°C namiesto 60°C - znížiš spotrebu energia o viac ako 1/3

7. Používaj šnúru na sušenie vecí a nie sušičku

8. Zníž teplotu tvojho termostatu - každý 1°C zníži spotrebu energie o 10%

9. Zvýšenie teploty v chladničke o 1°C ušetrí okolo 50kg skleníkových plynov ročne

10. Pravidelne rozmrazuj mrazničku - 1 cm námrazy zvyšuje spotrebu energie o 75%

12. Vypínaj TV a iné elektrické spotrebiče tlačítkom power a nie diaľkovým
ovládaním, ktoré ich necháva v pohotovosti

13. Na svietenie používaj kompaktné žiarivky, prípadne trubicové žiarivky -
ušetria až pol tony emisií CO2 počas svojej životnosti

14. Nainštaluj na sprchu úspornú hlavicu

18. Nahraď starý bojler novým /condenser boiler / - až 85% paliva konvertuje
na teplo oproti starému, u ktorého je to len 65%

19. Nainštaluj dutinové tesnenie múrov - redukuje prepúšťanie tepla cez múry
o 60%

21. Za radiátory daj hliníkové fólie alebo alobal, menej výraznou stranou
oproti múru

25. Chodievaj čo najviac pešo alebo na bycikli, prípadne verejnou dopravou

26. Zníž cestovanie lietadlami

27. Ak potrebuješ auto, kúp tie s najefektívnejšou spotrebou - sú to hybridy
benzínových a elektrických áut - Toyto Prius a Honda Insight

28. Staraj sa o auto - správnym nastavením motora znížiš emisie plynov o
niekoľko ton, pneumatiky maj správne natlakované - každým rokom ušetríš 100 kg skleníkových plynov

29. Nakupuj v lokálnych obchodoch a nie v supermarketoch na okraji mesta

30. Nakupuj produkty s minimálnym balením

31. Vyhni sa kúpe výrobkov od spoločností ako Exxon, Shell atď., ktorým sú
klimatické zmeny ľahostajné

32. Jedz viacej rastlinne-založených jedál ako mäsových /nielenže sú
zdravšie, ale redukuješ tým emisie metánu z intenzívneho chovu zvierat/

33. Kupuj najlepšie regionálne, sezónne a organicky produkované jedlo, vždy
keď je to možné

34. Kupuj spotrebič s najefektívnejšou spotrebou energie - A-
najefektívnejšie, G-najmenejefektívne

35. Kupuj iba recyklovaný papier, a iba drevené produkty s etiketou FSC / u
nás sa pravdepodobne nevyskytujú/

36. Neinvestuj do fosílnych a benzínových spoločností, ale do spoločností,
ktoré sa zaoberajú výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, alebo ako
akcionár týchto spoločností presadzuj hlasovania v prospech opatrení na
redukciu emisií

37. Apeluj na svojho politické reprezentanta aby presadzoval opatrenia na
redukciu emisií

Do zemskej atmosféry uniká 3 miliardy ton uhlíka v podobe CO2 ročne (Global environment outlook 2000). Toto znečistenie atmosféry pochádza hlavne zo spaľovania fosílnych palív a porušuje tak významne rovnováhu uhlíkového cyklu. Aspoň z krátkodobého hľadiska je viac-menej nesporné, že to spôsobí oteplenie planéty a bude mať dopad na zmeny v zložení atmosféry, na jej cirkuláciu, na lesy, rastlinný kryt planéty, zásoby pitnej vody, poľnohospodársku produkciu, zdravie ľudí, biodiverzitu flóry a fauny, na výšku hladiny oceánov, ktorá môže následne viesť k zaplaveniu husto obývaných regiónov...

Nemožno podceňovať ani periodicky sa opakujúce chladné a teplé klimatické obdobia vo vývoji Zeme. Ako sme ukázali, mechanizmus, ktorý ich spôsobuje, disponuje pravdepodobne omnoho závažnejšími faktormi ako je antropické znečistenie atmosféry oxidom uhličitým a inými plynmi. Pokiaľ by sa to potvrdilo, potom ani zníženie emisií oxidu uhličitého nemusí viesť k želanému výsledku a ľudstvo bude azda čoskoro musieť čeliť globálnym klimatickým zmenám závažného charakteru.

Aby sa zastavilo narastanie obsahu atmosferického CO2, bolo by potrebné znížiť jeho produkciu. Možné sú nasledovné postupy:

zefektívnenie priemyselnej výroby a zníženie procesov spôsobujúcich znečistenie,

zefektívnenie transportu energie a zníženie strát spôsobených pri jej distribúcii.

Nepríjemnou geologickou skúsenosťou je fakt, že ku klimatickým zmenám spravidla nedochádza postupne ale náhle. Takéto zmeny potom mávajú katastrofálne dôsledky na živé organizmy. Klimatické zmeny sú intímne prepojené s globálnou cirkuláciou morskej vody. Dopad zmeny obidvoch faktorov na životné podmienky na Zemi preto môže byť viac než dramatický.

Ľadovce nám miznú pred očami. Svalbard, arktický polárny kruh / streda, 7.8.2002 - Na palube vlajkovej lode organizácie Greenpeace, Rainbow Warrior, dnes zverejnili dokumentáciu z cesty za ľadovcami do oblasti Svalbard za arktickým polárnym kruhom.

Greenpeace na niekoľkých miestach zdokumentoval ústup ľadovcov oproti minulému roku až o 150 metrov, zapríčinený zmenou snehových na dažďové zrážky, ktorú spôsobujú klimatické zmeny.

„Ústup Kongsvegenského ľadovca o 150 metrov za rok je jasným príkladom toho, čo sa deje v celosvetovom meradle,„ povedal Truls Gulowsen, expert Greenpeace na klimatické zmeny. „Celosvetové zvyšovanie teploty a topenie ľadovcov je spôsobené nadmerným spaľovaním fosílnych palív ako je uhlie, ropa a zemný plyn. Pokiaľ neznížime svoju závislosť na fosílnych palivách, následky topenia ľadovcov ovplyvnia miliardy životov na našej planéte.„

Podľa informácií International Commission for Snow and Ice a School of Environmental Studies of India\'s Jawaharlal Nehru University v Novom Dílí, ustupujú ľadovce v Himalájach rýchlejšie ako v iných oblastiach sveta. V prípade, že bude tento stav pokračovať, tak v roku 2035 bude mať ústup ľadovcov doslova obrie rozmery. Viac ako dve miliardy ľudí – tretina ľudskej populácie – žije v oblastiach, v ktorých je množstvo vody v riekach závislé od himalájskych ľadovcov. Ich roztopenie by pre nich malo katastrofálne dôsledky.

Ľadovce v oblasti Svalbard v Nórsku začali ustupovať zhruba od roku 1900. Ľadovec Blomstrandbreen stratil za posledných 80 rokov až 2 kilometre zo svojej veľkosti. Priemerný ústup ľadovcov od roku 1960 predstavuje zhruba 35 metrov ročne a tempo ich topenia sa za posledné desaťročie výrazne zvýšilo. Čoraz častejšie sa stretávame aj s úkazom, že na miestach, kde bola v minulosti súvislá vrstva ľadu, je dnes vodná medzera široká až 1 kilometer.

Kongsvegenský ľadovec patriaci do Kongsbreenského komplexu ústúpil za obdobie posledných 50tich rokov každý rok zhruba o 150m. Ďalšie ľadovce v oblasti skončili podobne. Napríklad ľadovec Conwaybreen prišiel od roku 1880 o 3,5 kilometra a Julybreen 14 od roku 1906 o 2 kilometre.

Loď Greenpeace, Rainbow Warrior (Dúhový bojovník), uskutočnil dokumentačnú cestu za ľadovcami v oblasti Svalbard spolu s profesorom Jon Ove Hagenom z Univerzity v Oslo. S Greenpeace na expedícii spolupracoval aj Nórsky polárny inštitút.

„Miznutie ľadovcov, ktoré sme videli, je spôsobené klimatickými zmenami prebiehajúcimi v poslednom storočí„ povedal profesor Ove Hagen. „Ak bude globálne otepľovanie pokračovať tak, ako tomu naše klimatické modely nasvedčujú, v budúcnosti môžeme očakávať zrýchlenie topenia sa ľadovcov – tak ako sme to videli napríklad aj na Aliaške a na iných miestach po celom svete„.

Tam kde bol ešte v roku 1918 ľadovec silný niekoľko desiatok metrov je dnes iba voda.

Meno ostrova Svalbard by sa dalo preložiť ako "kraj studeného pobrežia". Iróniou je, že ostrov ktorý bol celý zakrytý ľadom v posledných rokoch až tak studený nie je.

Klimatický spolok založený v roku 1990 je pokus ako zabrániť klimatickým zmenám. Jeho členmi sú európske mestá a obce a amazonské národy, ktoré sa zjednotili do COICA.

Spoločným cieľom členov skupiny klimatického spolku je podniknúť kroky na zachovanie svetovej klímy. Vstupom do klimatického spolku sa európsky a amazonský partneri zaväzujú, že budú iniciatívny a urobia opatrenia.

Klimatický spolok predstavuje novú formu spolupráce medzi prvým a tretím svetom. Ide o kooperáciu medzi rovnoprávnymi partnermi a kultúrami, ktorej stredobodom je spoločný záujem o zabezpečenie našich predpokladov života do budúcnosti a o celosvetový trvalo udržateľný rozvoj.

V júni 1992 sa v Rio de Janeiro konala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), týkajúca sa globálnych environmentálnych problémov. Na konferencii bolo predložených 5 rámcových dohôd. Z nich sa problematiky klimatickej zmeny dotýkajú: Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC) a Agenda 21.

Konečným cieľom FCCC je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v prijateľnom časovom horizonte tak, aby sa mohli ekosystémy prispôsobiť prirodzenou cestou zmene klímy, pričom by nebol ohrozený ekonomický rozvoj a produkcia potravín. Pod pojmom zmena klímy rozumieme na tomto mieste komplex zmien klímy vyvolaný rastom skleníkového efektu atmosféry a súvisiacimi antropogénnymi vplyvmi, nezahrňujeme sem prirodzené zmeny a premenlivosť klímy (pokiaľ ich je možné vzájomne odlíšiť).

Všetky štáty sveta, teda aj Slovenská republika, by mali podľa svojich možností plniť najmä nasledujúce záväzky zahrnuté do FCCC:

Robiť inventarizáciu emisie a záchytu skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O a i.)

Zabraňovať zbytočným únikom skleníkových plynov z rezervoárov a kontajnerov

Redukovať spotrebu skleníkových plynov

Pripravovať sa na adaptáciu proti dôsledkom očakávanej zmeny klímy

V strategických zámeroch prihliadať na možné zmeny klímy v budúcnosti

Podporovať výskum zameraný na zmiernenie rizika očakávanej zmeny klímy

Podporovať informovanosť o príčinách a možných dôsledkoch očakávanej (pravdepodobnej) zmeny klímy v najbližších desaťročiach

Informovať príslušné medzinárodné inštitúcie o realizácii opatrení

Medzinárodné spoločenstvo zmluvne pristúpilo na pôde OSN k určitým spoločným krokom, ktoré by viedli k eliminácii deštrukcie stratosferického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy.

Na stretnutí vo Viedni bol prijatý 22. marca 1985 Viedenský Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý bol východiskovým dokumentom pri ďalšom riešení tohto globálneho problému. Nadväzne naň bol 16. septembra 1987 prijatý prvý vykonávací protokol Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Tento dokument ustanovuje podmienky a regulačné opatrenia vedúce k postupnému obmedzovaniu výroby a spotreby freónov (Slovenská republika je sukcesorom Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu od 28. mája 1993). Druhé rokovanie strán Montrealského protokolu, ktoré sa konalo v roku 1990 v Londýne - bol prijatý tzv. Londýnsky dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Slovenská republika pristúpila k Londýnskemu dodatku 15.4.1994 a pre SR nadobudol platnosť 14.6.1994), štvrté stretnutie v roku 1992 v Kodani - tzv. Kodanský dodatok k Montrealskému protokolu(Slovenská republika pristúpila ku Kodanskému dodatku 7.1.1998 a pre SR nadobudol platnosť 7.4.1998) a siedme stretnutie v decembri 1995 vo Viedni prijali ďalšie sprísňujúce opatrenia na reguláciu výroby a spotreby kontrolovaných látok, ktorými sa rozšíril ich počet a skrátili termíny obmedzenia až postupného ukončenia používania týchto látok. Na deviatom stretnutí strán Montrealského protokolu v roku 1998 v Montreale boli prijaté opäť úpravy aj zmeny. Tento dodatok ukladá stranám, aby zakázali dovoz a vývoz metylbromidu z a do štátov, ktoré nie sú stranami protokolu. Okrem toho ukladá povinnosť stranám protokolu zaviesť licenčný systém na dovoz a vývoz kontrolovaných látok do 1. januára 2000.

Účinné plnenie všetkých povinností vyplývajúcich z Montrealského protokolu a jeho dodatkov si vyžadovalo prijať v našom právnom poriadku potrebné legislatívne predpisy. 1. apríla 1998 nadobudol platnosť zákon č. 76/1998 o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon ustanovuje podmienky výroby, dovozu, vývozu, uvádzania do obehu a skladovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a výrobkov s obsahom týchto látok. Upravuje práva a povinnosti orgánov, ktoré budú vykonávať štátnu správu v tejto oblasti. Zároveň určuje termíny konečného zákazu výroby, uvádzania do obehu, dovozu a vývozu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a výrobkov s obsahom týchto látok. Zákon ustanovuje podmienky nakladania s látkami a výrobkami, nakladať s nimi môžu len osoby, ktoré budú mať oprávnenie podľa osobitných predpisov (odborná spôsobilosť je osobitnou podmienkou prevádzkovania vymedzených živností). Na vykonávanie tohto zákona nadobudla 1. októbra 1998 platnosť vyhláška MŽP SR č. 283/1998, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme.

Zoznam opatrení na ochranu klímy na príklade mestského sídla susedného Rakúska

Spotreba energie

Doprava

Ochrana zelene

Ešte pred sto rokmi mohol Johann Strauss nazvať Dunaj modrým. Dnes aj malé dieťa vie, že jeho vody hrajú možno všetkými farbami, ale od modrej majú veľmi ďaleko. Objavili sa zaujímavé fotografie Severného pólu, na ktorých bol namiesto večného snehu a ľadu otvorený oceán. V južných provinciách Chile, kde sa naplno prejavuje vplyv oslabenej ozónovej vrstvy nedávno vyhlásili zákaz vychádzania s nezakrytou pokožkou. Na Slovensku sme prežili mimoriadne teplý máj a jún. V júli sa však náhle výrazne ochladilo.

V 90-tych rokoch vzrástol objem zrážok na severe európskeho kontinentu o 10 až 40 %. Juh Európy zaznamenal súčasne 20 % - ný pokles. Aj napriek tomu sme dnes svedkami záplav, ktoré zasiahli Taliansko, Francúzsko, Veľkú Britániu.

Ako je to možné, veď na juhu vraj prší čoraz menej? Áno, ale zrážky sú koncentrované do veľmi malých časových intervalov. Čoraz väčšie plochy pokryté betónom a asfaltom pritom nedokážu absorbovať nárazové prívaly vôd.

V decembri 1997 sa zástupcovia väčšiny krajín našej planéty stretli v japonskom Kjoto. V protokole prijatom na záver konferencie sa okrem iného zaviazali znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Protokol bol vystavený na podpis a bol predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami, ktoré sú stranami dohovoru. Protokol bol vystavený na podpis v sídle Organizácie spojených národov v New Yorku od 16. marca 1998 do 15. marca 1999. Pre každý štát alebo regionálnu hospodársku integračnú organizáciu, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento protokol, tento protokol nadobudne platnosť deväťdesiaty deň od dátumu uloženia jeho nástroja ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia.

V tom čase, mnoho krajín vyhlásilo, že predtým než ratifikujú Kjotsky protokol, musia poznať jeho operačné detaily. V novembri 1998 sa v Buenos Aires prijal tzv. Buenos Aireský plán akcie, ktorý obsahoval detaily programu kjotského protokolu. O detailoch kjotského protokolu sa ďalej diskutovalo v nemeckom meste Bonn v októbri/novembri 1999, ďalej v meste Haag v novembri 2000. Avšak zúčastnené krajiny neboli schopné sa dohodnúť, ale dohodli sa, že týmto problémom sa budú zaoberať na ďalšej konferencii krajín, ktorá sa konala v nemeckom meste Bonn v júly 2001, kde sa dohodli na prijatí alebo realizácii Buenos Aireského plánu akcie a taktiež uskutočnili prijatie určitých dohôd.

V novembri 2001 sa marockom meste Marrakesh konala konferencia zmluvných strán, ktorej cieľom bolo prevedenie obecnej politickej dohody o kjotskom protokolu do konkrétnych formulácií, čo sa napokon podarilo dosiahnuť.

Väčšina štátov, ktoré dosial s ratifikáciou kjotského protokolu váhali, sú teraz pripravené tento protokol o znížení emisií skleníkových plynov ratifikovať

Stranou však zostávajú USA, ktoré produkujú najviac CO2, najvýznamnejšieho skleníkového plynu. Hlavnou prekážkou dosiahnutia dohody v Marrakeshi boli postoje tzv. ,,Dáždnikovej skupiny ” ktorú tvorí Austrália, Japonsko, Kanada a Rusko. Aby sme pochopili, prečo je postoj týchto štátov tak dôležitý, musíme si zopakovať, za akých podmienok vstúpi Kjotsky protokol do platnosti:

Musí ho ratifikovať aspoň 55 krajín ( do 26. októbra ho ratifikovalo 43 krajín)

Krajiny, ktoré protokol ratifikujú, musia byť zodpovedné aspoň 55 % emisií CO2 za rok 1990. Inými slovami je pre ratifikáciu protokolu nutné získať najväčších znečisťovateľov , aby sa dalo do hromady 55% emisií z celkového množstva emisií priemyselne vyspelých krajín.

Štát/skupina štátov	Emisie v megatonách
Štáty dodatku I dohody	14 343 745
Rusko	2 372 300
Japonsko	1 124 532
Kanada	465 755
Austrália	278 669
USA	4 914 351
Dáždniková skupina celkom	4 241 256
CR	165 490
SR	62 2372

Z tabuľky vidíme, že USA produkujú cca. 34% emisií CO2- a tých sa presvedčiť nepodarí. Rusko má na svedomí 16,5%, Japonsko cca. 8%, Kanada 3%, Austrália 2% emisií.

Pre vstup Kjotskeho protokolu do platnosti je teda bezpodmienečne nutný súhlas Ruska a aspoň ďalšej krajiny z tzv. Dáždnikovej skupiny.

Antigua a Barbados, Argentina, Azerbajdžan, Bahamy, Bangladeš, Barbados, Bolívia, Burundi, Cookove ostrovy, Ekvádor, Fidži, Gambia, Gruzínsko, Guatemala, Guinea, Honduras, Jamajka, Kiribati, Cyprus, Lesotho, Malawi, Maledivy, Mauritius, Mexiko, Mikronesie, Mongolsko, Nauru, Nikaragua, Niue, Palau, Panama, Paraguay, Rovníkova Guinea, Rumunsko, Salvador, Samoa, Senegal, Trinidad a Tobago, Turkmenistan, Tuvalu, Uruguay, Uzbekistan, Vanuatu.

Dlhodobé prognózy pre Európu hovoria o tom, že jej juh bude stále suchší, kým na severe bude pribúdať zrážok. Hrozí, že stredomorie stratí svoju príjemnú klímu a príde aj o turistický ruch. Prídu oň aj Alpy, kde bude čoraz menej snehu. Záujem turizmu sa postupne presunie na sever kontinentu chudobné regióny sa stanú ešte chudobnejšími a bohatí zbohatnú. Okrem turistov však budú do Európy prúdiť aj stále väčšie davy utečencov z Afriky kontinentu, ktorému hrozí nielen AIDS, ale aj klimatická katastrofa. Už dnes sa hovorí o vyhnancoch smädu z neustále sa zväčšujúcej Sahary.

Optimisti tvrdia, že akékoľvek katastrofické scenáre v súvislosti s narastajúcou priemernou teplotou sú prehnané. Už milióny rokov prežíva klíma našej planéty neustále periodické nárasty a poklesy teploty.

Naozaj povedie nárast teploty o niekoľko stupňov k zmenám globálnej klímy?

Zvýšenie teploty o niekoľko stupňov nespôsobí pre nás príjemnejšie teplejšie počasie na Zemi. Práve naopak. Dokonca aj mierny nárast teploty o 1,1 - 1,7°C vy mohol mať dramatický dopad na život na našej planéte. Za posledných 1000 rokov kolísanie priemernej povrchovej teploty Zeme neprekročilo 1,0 °C. Je možno ťažké uveriť, že teploty len o 3 - 5 °C nižšie ako v súčanosti prevládli na Zemi na konci poslednej doby ľadovej, počas ktorej bola napríklad severovýchodá časť USA pokrytá viac ako 1 000 metrovým ľadovým pancierom. Experti predpokladajú, že ak za nasledujúcich 100 rokov bude globálne otepľovanie pokračovať o 1,4 - 15,8 °C, tak môže dôjsť k nasledovným javom a skutočnostiam:
- zvýšeniu hladiny morí a oceánov o 9 až 88 cm, čo bude viesť k nárastu pobrežnej erózie, záplavám počas silných búrok a dokonca k permanentnému zaplavovaniu
- podstatnému zvýšenu negatívneho dopadu na rozsiahle oblasti lesov, mokradí, na horské oblasti a ostatné prírodné ekosystémy
- zvýšeniu pravdepodobnosti ohrozenia zdravia ľudskej populácie rozšírením moskytov, ďaľších druhov hmyzu prenášajúcich choroby a hlodavcov na veľké geografické celky.

Možnosti zastavenia globálneho otepľovania

Vedci v rámci boja proti otepľovaniu uvažujú nad viacerými možnosťami. Jednou z nich je "zúrodnenie" oceánov. Na ich dno by sa nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by dokázal pohlcovať oxid uhličitý z vody. Morská voda zbavená oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Išlo by však o veľmi nákladnú operáciu a na pohltenie všetkých škodlivín ovzdušia by sa takto musela upraviť obrovská časť svetového oceánu.

Druhou alternatívou je napumpovanie oxidu uhličitého priamo na dno oceánu. Pod vplyvom obrovského tlaku by sa tento plyn zmenil na kvapalinu a pomaly by sa rozpustil vo vode. Nikto si však zatiaľ netrúfa odhadnúť, čo by to urobilo s niektorými morskými živočíchmi a rastlinami.

Iným spôsobom, ako "pochovať” oxid uhličitý je dostať ho pod zemskú kôru. Pokusy s touto metódou sa začali v roku 1996 Nóri, ktorí najprv oxid uhličitý extrahovali z ovzdušia a potom ho "napumpovali” pod zemskú kôru. Aj tam sa v dôsledku tlaku stala z plynu kvapalina zaberajúca oveľa menej miesta.

Zemská kôra podľa expertov ponúka priestor na uskladnenie všetkých škodlivých emisií, ktoré Európa vyprodukuje za 600 rokov. Nevýhodou sú zatiaľ obrovské náklady spojené s extrahovaním plynu z ovzdušia. A okrem toho: vedomie, že pod našimi nohami sú uskladnené milióny ton oxidu uhličitého, by mnohých ľudí určite znervózňovalo.

Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch továrni. No určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Z vyhlásenia prezidenta Busha je však zrejmé, že obyvatelia najrozvinutejšej časti našej planéty zatiaľ na takúto alternatívu nie sú ochotní pristúpiť. Otázkou ale je, či má ľudstvo aj inú možnosť.

Spotreba energie

Doprava

Ochrana zelene

Štát/skupina štátov

Emisie v megatonách