Kyslé dažde O umieraní vôd Znečisťovanie vodných tokov Znečistenie vôd Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Využívaním v priemysle a poľnohospodárstve sa znečisťuje najviac. Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba(ropa, ropné produkty, organické - neorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (priemyselne, umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty). Kyslé dažde Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú späť na zem. Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.Bežná dažďová voda má pH faktor 5,O až 5,6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,O do 5,O. Kyslé dažde rozožierajú fasády domov, poškodzujú pôdu ,zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov, ktoré v Európe po tisíckach odumierajú. Kyslé dažde predstavujú vážny ekologický problém, ktorý nepozná hranice Počet kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko zrástol. Smog, pôvodcu kyslých dažďov, ženú vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka, najmä hnedého uhlia. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje sa zlučujú s vodnou parou v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná.  Náčrt vzniku kyslých dažďov. Kyslé dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Oxidy síry a dusíka vypúšťané cez vysoké komíny unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe kyslých zrážok. Kyslé dažde ohrozujú podzemné a povrchové vody ,zakyslená voda má nielen zhubný vplyv na vodné aj na rastliny a vodné živočíchy Podzemné živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme. Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedu k poškodzovaniu tak živočíšnych, ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH l,5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA. Ak hovoríme o znečistení povrchových vôd, rozlišujeme dva typy znečistenie: 1. Znečistenie havarijné, jednorázové a mnohokrát s katastrofálnymi okamžitými dopadmi, spojenými úhynom vodných organizmov a inými škodami. 2. Znečistenie dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znečisťovaným. Celkovo negatívne ovplyvňuje vodné prostredie a skladbu potravinovej ponuky, takže niektoré druhy rýb v postihnutých úsekoch riek vymiznú. Mali by sme si uvedomiť, že nielen pre človeka je čistá voda nutná. Voda už zďaleka nie je považovaná iba za surovinu, ale je chápaná ako základná súčasť životného prostredia, na ktorú musíme pozerať v súvislosti s ostatnými zložkami a ktorú je potrebné zachovať pre budúce generácie v čo najväčšom množstve a v najlepšej kvalite. Mali by sme si uvedomiť, že toxické znečistenie nepozná hranice a predstavuje riziko aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znečistenia. Znečisťujúce chemické látky sa odparujú v regiónoch s teplejším podnebím, pomaly sa dostávajú do atmosféry a pomocou prúdenia vzduchu sa dokážu premiestniť do oblastí vzdialených stovky i tisíce kilometrov od zdrojov znečistenia. Keď tieto látky spolu so vzduchom stúpnu do určitých výšok, alebo sa dostanú do chladnejších ochladzujú sa, klesajú a kondenzujú sa. Na zem padajú v podobe zrážok, či už snehových alebo dažďových. V zásade možno kontaminujúce látky rozdeliť na: - biologické - znečistenie je spôsobené patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami, - organické - fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, alebo organochlorové zlúčeniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých komunálnych odpadov, - rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu - chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforečných, priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z ČOV. Zdroje kontaminujúcich látok môžu byť nasledovné: - kontaminanty nachádzajúce sa ako prirodzená (prírodná) zložka v horninách a mineráloch, zvetrávaním ktorých sa vytvorila pôda. - kontaminanty nachádzajúce sa ako súčasti živín v niektorých bežne používaných priemyselných hnojivách, pesticídoch, ale i hnojivách animálnych, ako i priemyselne vyrábaných kompostov. Môžu byť tiež súčasťou závlahových vôd, alebo výsledkom havárií na ropovodoch. - kontaminanty ako produkty veternej a vodnej erózie ako kontaminanty geochemické - kontaminanty pochádzajúce z emisií energetických zariadení a technológií. PESTICÍDY: sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá. Podľa biologického účinku ich delíme na: 1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom, 2. herbicídy -proti burinám, 3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP) 4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom 5. iné-napr.repelenty,atraktanty... Povolené limity pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi. Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky a organofosforové zlúčeniny DDT: pôvodne objavený ako liek proti malárii a žltej horúčke,rozpustný v roztokoch, v prírode sa neodbúrava, je karcinogénny, kedysi sa používal na posyp proti pásavkám zemiakovým. Dnes je zakázané ho aplikovať . Fenoly: používajú sa ako dezinfekčné prostriedky, farbivá,insekticídy a herbicídy ako aj vo vývojkách Z biologických požiadaviek je nutné venovať pozornosť výskytu patogénnych prvkov, červov, siníc a rias. Okrem toho, že produkty niektorých siníc a rias sú toxické. Zárodky infekčných a parazitárnych chorôb sa môžu do vody dostať živočíšnymi odpadmi Najdôležitejšie ochorenia prenosné vodou a ich pôvodcovia a) Vírusy - enterovíry - detská obrna - adenovíry - zápaly dýchaciích ciest, čriev a spojiviek - picornavíry - infekčná žltačka b) Baktérie - Salmonella typhimurium - týfus - Vibrio cholerae - cholera - Escherichra coli - gastroenteritída - Mycobachteria tuberculosis - TBC - Legionella pneumophila - legionárska choroba c) Prvoky - meňavka Nolglaria gruberi - amebická meningolacefalitída - bičíkovec Lamblia intestinalis - chronický črevný katar Zhoršovanie čistoty vody na Zemi je dôsledkom antropogénneho tlaku na životné prostredie. Preto problém vody sa stal medzinárodný. Ľudstvo si uvedomuje, že existuje horná hranica znečistenia, ak sa nemá porušiť globálno-ekologická rovnováha so všetkými katastrofálnymi dôsledkami. Problém vody, najmä jej čistoty nerešpektuje štátne hranice a jeho riešenie vyžaduje zvládnuť nielen vodohospodárske hľadisko, ale aj ekologické, technicko-ekonomické a najmä sociálno-politické. Typickými príkladmi sú medzinárodné zmluvy o ochrane morí a oceánov pred znečistením, dohody o hraničných vodách a aj Európska vodná charta. Jej základné myšlienky sú: I. Bez vody niet život. Voda je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná. II. Zásoby dobrej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je stále naliehavejšou nevyhnutnosť tieto zásoby udržať, šetrne a hospodárne s nimi zaobchádzať. III. Znečisťovanie vody spôsobuje škody ľuďom a všetkým ostatným organizmom. IV. Akosť vody musí zodpovedať požiadavkám zdravia ľudu a účelom využitia. V. Použitá voda sa musí vrátiť do recipientov v takom stave, ktorý nepriaznivo neovplyvní jej ďalšie využitie na verejnú a súkromnú potrebu. VI. Na udržanie zásob vody má veľký význam rastlinstvo, predovšetkým les. VII. Zásoby vody treba udržať na súčasných stavoch. VIII. Príslušné organizácie musia správne a plánovite riadiť hospodárenie s vodou, čo vyžaduje konštruktívnu vodohospodársku politiku. IX. Ochrana vôd vyžaduje rozšírenie vedeckého výskumu, vyškolenie odborníkov a výchovu verejnosti. X. Každý človek je povinný šetrne a hospodárne používať vodu pre dobro všetkých. XI. Vodohospodárske plánovanie sa má riediť nie podľa politických a správnych hraníc, ale podľa prirodzených hraníc povodí. XII. Voda nepozná štátne hranice. To vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Odpadové vody rozdeľujeme podľa rôznych kritérií: · splaškové - odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektoch spoločného stravovania a ubytovania a pod., · mestské - zmes splaškových a iných, najmä priemyselných odpadových vôd, ktoré odtekajú verejnou kanalizáciou, · priemyselné - znečistené vody z výrobného procesu, · poľnohospodárske - znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby a drenážne vôd., · dažďové - vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sieťou, · iné odpadové vody - sem patria nemocničné, chladiace a iné odpadové vody. - späť k obsahu - O umieraní vôd Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, Celosvetové znečisťovanie vôd je samozničenie, ktoré ľudstvo pácha vlastným pričinením. Doposiaľ sme nepochopili, čo vlastne špinením, zanášaním a otravovaním vody ničíme. Voda – to je predsa H2O a dá sa vyrobiť z vodíka a kyslíka. Voda nie je len H2O. Obsahuje nespočetné množstvo živých organizmov, pre ktoré je životným prostredím. Voda je výsledkom ich jednoty, výsledkom rovnovážnej symbiózy živočíchov a rastlín. Vieme, ako ľahko sa dá táto jednota zničiť a predsa stále zatvárame oči pred jej porušovaním. Voda, ktorú pijeme, nie je chemický produkt. Pijeme vodu z rôznych vodných zdrojov a je v našom záujme , aby nedošlo k narušeniu biologickej rovnováhy týchto zdrojov. Bohužiaľ sa dnes veľmi často musíme zmieriť s tým, že získavame pitnú vodu zo stoky. Tento postup nie je len nebezpečný, ale aj drahý. Dopustili by sme sa veľkého omylu, keby sme si mysleli, že množstvo vody a vzduchu je Takýto omyl môže ľahko doviesť ľudstvo ku skaze... - späť k obsahu - Znečisťovanie vodných tokov Vodné toky, od tých najväčších až po tie najmenšie, sú znečisťované rôznym spôsobom. Horné časti toku sú zväčša znečisťované menej, preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá je odtiaľ odvádzaná aj na veľké vzdialenosti. V ďalšej časti toku znečistenie narastá, pretože samočistiaca schopnosť vody už nestačí na likvidáciu stále pribúdajúcich nečistôt. Vodné toky sú ohrozované tiež tzv. druhotným znečistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami vodu neznečisťujú, ale vedú k veľkému rozmnoženiu organizmov. Sú to rôzne živiny, napr. sacharidy (cukry), obsiahnuté aj vo vyčistených odpadových vodách, splašky priemyselných hnojív atď. Podzemné vody sú znečisťované z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách, aj vplyvom znečistených povrchových tokov. Znečistenie podzemných vôd je obvykle dlhodobé, na desiatky, niekedy aj na stovky rokov. Ochrana celej hydrosféry je pre človeka životne dôležitá. (Hydrosféru tvorí voda morí a oceánov, voda povrchová a podzemná. Väčšina vody na Zemi je slaná, iba 3% predstavujú zásoby sladkej vody a z toho je ešte viac ako 2% viazané v ľade a snehu. Pre život je využiteľné len 1% vody na Zemi a väčšina z nej je podzemná. Je to smutné, ale znečisťovanie vody sa robí aj naschvál. Vo vojne pri Perzskom zálive boli milióny ton ropy vyliate rovno do neho. Takýchto havárii sa stáva veľmi veľa a my by sme ich mali obmedziť na minimum. Hynú morské rastliny, hynú morské živočíchy. O chvíľu už nebudeme mať pitnú vodu, čoraz viac organizmov začne miznúť zo zemského povrchu a my s tým už nič neurobíme. Mali by sme prestať so znečisťovaním už teraz, pretože potom bude neskoro. Veľmi dôležité je znižovanie množstva škodlivín v odpadovej vode. Juraj Rizman-Toxický kokteil - späť k obsahu -