Riziká a možnosti Krištáľovo čisté studničky? Vodná energia Vodné zdroje - ich využívanie a ochrana Ako to bude vyzerať v roku 2010 Voda na Slovensku Aký je súčasný stav vody? Hydrologický cyklus na všetkých kontinentoch vrátane strednej Európy v posledných rokoch zaznamenáva značné zmeny. Tieto zmeny sa prejavujú v dlhodobom poklese ročných zrážok i časovej a priestorovej zmene rozdelenia sezónnych zrážok. V letnom období a v horách prší viac a intenzívnejšie a v nížinách i mimo leta prší menej ako v minulosti. Dochádza taktiež k výkyvom počasia s náhlymi vpádmi chladných a teplých frontálnych systémov. To spôsobuje živelné pohromy, víchrice, hurikány, prívaly dažďov, náhle topenie snehov, povodne i suchá v priebehu celého roka. Príčinou častejšieho výskytu maxím i miním v teplotách, zrážkach i prietokoch na tokoch je vysušovanie malého hydrologického cyklu. To spôsobuje atmosférické poruchy, ktoré spôsobujú živelné pohromy i klimatické zmeny. Vysušovanie hydrologického cyklu je dlhodobé a je spôsobované spriemyselňovaním krajiny (odlesňovanie, odvodňovanie, zastrešovanie zemského povrchu). V posledných rokoch dvadsiateho storočia sa začínajú výrazne prejavovať zmeny v hydrologickom cykle a tento trend zmien sa bude naďalej prehlbovať, ak sa bude pokračovať naďalej vo vysušovaní malého hydrologického cyklu. V zimnom období je Slovensko poznamenané extrémnymi výkyvmi počasia, čo spôsobuje náhle roztápanie snehu s následnými povodňami. Tento jav sa prejavuje už takmer pravidelne každé zimné obdobie. Jarné obdobie bude poznamenané opäť dlhým obdobím bez dažďa, čo spôsobí sucho s extrémnymi teplotami, presahujúce 35 stupňov . V podstate po zime vstúpime priamo do letného obdobia. To bude mať vážne dopady na poľnohospodársku produkciu. V letnom období je možné očakávať opačnú tendenciu vývoja počasia. Prívaly dažďov predovšetkým na rozhraní medzi horskými zalesnenými oblasťami a nižinnými oblasťami otvorenej poľnohospodárskej krajiny budú možnými zdrojmi vytvárania povodní. Transformácia štátnych vodohospodárskych podnikov, ktoré bola navrhnutá, nedostatočne reflektuje na potreby riešenia vodohospodárskych problémov. To sa bude prejavovať v nedostatočne efektívnom riešení verejnoprospešných funkcií vody (prevencia pred povodňami, ochrana vodných zdrojov). Prevedená transformácia vodohospodárskych podnikov vytvorila síce podmienky pre vstup zahraničných investícií do vodárenských funkcii pre využívanie vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva, ale verejnoprospešné funkcie vody ostanú štátu so značnou finančnou záťažou na daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Tým sa bude komplikovať presadzovanie integrovaného vodohospodárskeho systému na Slovensku, čo je v rozpore s rámcovou smernicou EÚ o vodách. Navrhovaná transformácia vodohospodárskych inštitúcií bude brzdiť presadzovanie efektívnych vodohospodárskych plánov pre povodia. Budú sa naďalej presadzovať staré metodické postupy i finančné náročné investičné celky pre vodné hospodárstvo alebo sa dá priestor na presadzovanie nenáročných ekologický technológií i riešení pri ochrane i obnove vody v hydrologickom cykle? Odpoveď sa dozvieme až v budúcnosti. Jedným z problémov obcí týkajúci sa súčasnej situácie vody na Slovensku, je problém čistenia komunálnych odpadových vôd. Tento problém sa ukázal veľmi zreteľne aj pri predvstupových rokovaniach Slovenska s Európskou úniou. V kapitole životného prostredia má Slovensko veľké problémy so splnením požiadaviek najmä v oblasti komunálnych odpadov a čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Smernica 271/91 EEC uvádza, že všetky aglomerácie s väčším počtom ako 2000 obyvateľov musia mať odkanalizované a zabezpečené adekvátne čistenie odpadových vôd. Slovensko na splnenie tejto požiadavky žiada EÚ o termín odkladu na 15 rokov, rozdelených na 9 prechodných období - väčšinou v oblasti ochrany vôd. Väčšina obyvateľov Slovenska žije v obciach, kde z celkového počtu 2898 obcí a miest, má kanalizačnú sieť vybudovaných iba 461, na ktoré je napojených asi 3 mil. obyvateľov z celkového počtu 5,4 milióna. Znečistenie vodných tokov ovplyvňuje vypúšťanie odpadových vôd z obcí a miest, z priemyslu a poľnohospodárstva. Produkcia odpadových vôd z priemyslu a poľnohospodárstva na Slovensku je porovnateľná znečisteniu, ktoré by produkovalo 15-18 mil. obyvateľov. Najmä v mestách kvalitu odpadových vôd výrazne ovplyvňuje vysoký podiel priemyselných odpadov. Na dedinách zasa odpad z poľnohospodárskych družstiev, ale v poslednom čase aj z rozširujúcej sa výroby menších podnikov. Kvalita a množstvo kanalizačných systémov zaostáva za kvalitou a množstvom vodovodných systémov. Je to pozostatok bývalého režimu, keď nedostatok pitnej vody bol potenciálne vyšším zdrojom nespokojnosti obyvateľstva ako nedostatok kanalizačných a čistiarenských systémov. Riziká a možnosti Veľmi dôležité je riešenie tohto problému predovšetkým v oblastiach, ktoré sú zdrojom odberu pitných vôd. Znečistenie povrchových a predovšetkým spodných vôd z nekvalitne postavených žúmp už na niektorých miestach Slovenska spôsobuje veľké problémy pri využívaní vôd z vlastných studní, ktoré sú závadné z hygienického hľadiska - kvôli vysokému obsahu dusičnanov, fosforečnanov a bakteriálnych mikroorganizmov. Rovnako si väčšie finančné náklady vyžaduje aj doprava nezávadnej vody zbytočne dlhým vodovodným potrubím. Podľa odborníkov z Asociácie čistiarenských expertov SR problematika malých obcí a čistenia odpadových vôd z týchto sídel je o to komplikovanejšia, že v súčasnosti neexistuje žiadna koncepcia výstavby ČOV, či už ide o domové čistiarne, centralizovaný alebo decentralizovaný systém čistiarní a pod. A tak záleží len na šikovnosti starostov, či si dokážu vybojovať prostriedky na stavbu kanalizácie a čistiarne. - späť k obsahu - Krištáľovo čisté studničky? Na Slovensku už nie. Pramene a studničky v Národnom parku Slovenský raj sú hygienicky nevyhovujúce. Pravidelný monitoring kvality vôd, ktorý vykonáva Štátny zdravotný ústav (ŠZÚ) v Spišskej Novej Vsi, potvrdil vysokú kontamináciu prameňov a studničiek. ŠZÚ pravidelne kontroluje kvalitu vody z desiatich prameňov na najfrekventovanejších chodníkoch v Slovenskom raji. Z desiatich odberov je deväť sústavne a trvalo hygienicky nevyhovujúcich a nevhodných na pitie. Z prameňov, ktoré hygienici pravidelne monitorujú, je zo zdravotného hľadiska vhodná na pitie len voda z prameňa pri parkovisku na Podlesku v Hrabušiciach. Naopak prameň Suchá Belá je mikrobiologicky najviac znečistený. Znečistenie vody spôsobujú návštevníci národného parku, ktorí okolie prameňov využívajú nielen na oddych, ale aj na konzumáciu jedál a hlavne na vykonávanie biologických potrieb, ktoré najviac znečisťuje vodu v studničkách. Piť vodu zo studničiek a prameňov v národnom parku je hazardom so zdravím. Pri konzumácii vody z prameňov môže dôjsť k ochoreniu zažívacieho traktu. Rozbory vody potvrdili, že hygienicky nevyhovujú aj povrchové toky v národnom parku. Znečistenie povrchových vôd majú na svedomí fekálie. Pracovníci národného parku sa pritom neraz stretávajú s návštevníkmi, hlavne zahraničnými, ktorí pijú vodu priamo z potokov v roklinách či studničkách. Správa Národného parku Slovenský raj preto upozorňuje všetkých návštevníkov národného parku, aby nepoužívali vodu zo studničiek a potokov ako pitnú vodu a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa neznečisťovali ešte viac už aj tak dosť znečistené toky. - späť k obsahu - Vodná energia Technológia využívania vodnej energie je najrozvinutejšou medzi obnoviteľnými zdrojmi. Celosvetovo pokrýva viac ako 18% vyrobenej elektrickej energie a je súčasne najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie Vodná energia je prakticky jediným obnoviteľným zdrojom energie, ktorý sa v širšej miere využíva aj u nás. V roku 1996 sa z vodnej energie na Slovensku vyrobilo viac ako 4,4 miliardy kWh, čo je približne 15% našej spotreby. Vodná energia má mnoho výhod. Z najdôležitejších je možné uviesť: Vodné elektrárne majú dlhú životnosť, pričom niektoré z nich pracujú 70 a viac rokov. Napriek dlhej návratnosti vložených investícií (10-15 rokov) sa v dôsledku nízkych prevádzkových nákladov a dlhej životnosti dosahuje vysoké zhodnotenie investícií. Je dobré si uvedomiť, že na slovenských riekach a riečkach sa v súčasnosti využíva len asi 11% možného potenciálu malých vodných elektrární. Tieto v porovnaní s veľkými energetickými zdrojmi postavenými na našich veľkých riekach oveľa menej poškodzujú životné prostredie. - späť k obsahu - Vodné zdroje - ich využívanie a ochrana Vodné zdroje z hľadiska ich využiteľnosti na vodárenské účely, t. j. na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, delíme na zdroje povrchových vôd (toky a nádrže) a na zdroje podzemných vôd (pramene, vrty a studne). Zdroje povrchových vôd V slovenských tokoch preteká približne 3328 m3 Z tohto množstva len 12 % pramení na území Slovenska. Podstatnú časť vodnosti predstavujú toky pritekajúce na naše územie zo susedných štátov, hlavne Dunaj, v menšej miere Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Prevažná časť povrchových vôd z územia Slovenska odteká vo veľmi krátkom čase a naviac, nepravidelne, s veľkým rozkyvom prietokov v priebehu roka. Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami pokiaľ ide o stupeň regulovania odtokov. V súčasnosti je na našom území vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží, ktoré sú schopné zachytiť asi 14 % z dlhodobého priemerného ročného odtoku. (Neberie sa do úvahy VN Gabčíkovo-Čunovo, ktorá len krátkodobo reguluje prietoky Dunaja prevažne pritekajúce zo susedných krajín.) . Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží. Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70. Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok vhodných podzemných vodných zdrojov. Z hľadiska kvality sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Orgány hygienickej kontroly ich akceptujú len ako provizóriá a perspektívne sa s nimi neuvažuje. - späť k obsahu - Ako to bude vyzerať v roku 2010 (výber z „Prognóza stavu vody v Slovenskej republike k roku 2010“ Michal Kravčík-Ľudia a voda) V nasledujúcich desiatich rokoch ubudne zo Slovenska cca 4-6 miliárd m3 vodných zdrojov. V roku 2010 zrážkový úhrn bude nižší v priemere o 10-15% Na základe dlhodobých analýz predkladáme prognózu stavu vody na Slovensku a jej dopad na stav životného prostredia a prírodný produkčný potenciál i na socio-ekonomické prostredie na Slovensku do roku 2010. Táto prognóza vznikla na základe poznania trendových zmien hydrologického režimu riek povodí Slovenskej republiky. Výskyt letných extrémnych zrážok vyvolá katastrofálne povodňové situácie na malých potokoch v horských a podhorských oblastiach i s následnými rozsiahlymi povodňovými záplavami v nížinných oblastiach. Najviac budú ohrozované obce v podhorských oblastiach v celom karpatskom oblúku od východných hraníc s Ukrajinou až po západné hranice s Českou republikou. Doteraz vykonané vodohospodárske investície (priehrady, úpravy tokov, ochranné hrádze) sa môžu stať možným zdrojom rizík vytvárania prielomových vĺn a záplav v nížinných oblastiach. V ostatných mesiacoch (september - máj) bude pokles zrážok oproti terajším dosahovať 20 - 30% čo zásadne potenciál pôd s katastrofálnym dopadom na potravinovú bezpečnosť Slovenska. Vysušená spriemyselnená poľnohospodárska krajina bude zdrojom pomerne rýchleho prehrievania zemského povrchu i extrémnych horúčav. Priemerné ročné teploty oproti súčasným budú vyššie v priemere o 1 stupeň celzia s častejším výskytom náhlych zmien počasia i ich extrémami. V roku 2010 budú letné horúčavy bežne dosahovať 35 až 38 stupňov celzia s možnými dosiahnutými extrémami do 45 stupňov Celzia. Rozvojové krajiny (ako napríklad Slovensko) v danej situácii majú ešte ako tak dobré zásoby vodných zdrojov. Preto si medzinárodné koncerny s vodnými produktmi už teraz pripravujú pozíciu vlastniť vodné zdroje v týchto štátoch, do ktorých patrí aj Slovensko. Ľahko sa môže stať, že v roku 2010 budú svetové koncerny vlastniť zostávajúce vodné zdroje aj na Slovensku. Jeden liter vody v roku 2010 by potom mohol dosahovať cenu viac ako 100 Sk. Voda je základné ľudské právo, ktoré si, bohužiaľ, zatiaľ neuvedomujeme a neuvedomujeme si dôsledky svojho konania na náš vlastný život. My, ľudia likvidujeme práva vody na jej život v jej prírodných ekosystémoch a tým si pripravujeme tragédiu. Spoločným úsilím by sme sa mali pokúsiť zastaviť vysušovanie Slovenska a zodpovednejším prístupom zabráňme naplneniu predkladanej prognózy. - späť k obsahu -