|
Ochrana vôd
 Či si to uvedomujeme, alebo nie, nastáva
celkové vysušovanie celej planéty, to znamená, že aj Slovenska.
Každý by sa mal pričiniť o zastavenie tejto činnosti, pretože
vysušovaním kontinentov si privolávame sami rôzne prírodné
katastrofy.
"Pomôžte zastaviť vysušovanie Slovenska," znie výzva
občianskeho združenia Ľudia a voda, ktorou sa aktivisti združenia
na Deň Zeme v znamení vody obrátili na všetkých slovenských
občanov a teda aj na Vás!.
Prosba smeruje aj k zložkám verejnej správy ako sú obce, mestá,
regióny aj parlament. Oni môžu pomôcť zastaviť vysušovanie
Slovenska vo svojich strategických územno - rozvojových programoch
aj prostredníctvom legislatívnych noriem. Zabrániť vysušovaniu
sa dá aj tým, aby sa v rámci protipovodňovej ochrany nepovolilo
správcom tokov kanalizovať vodné toky v obciach. Zložky verejnej
správy by mali pochopiť, že obce potrebujú systémovú protipovodňovú
prevenciu prostredníctvom spomaľovania odtoku dažďových vôd
z plôch povodní.
Ďalšia výzva smeruje aj na všetkých vlastníkov domov. V každej
záhradke sa nájde priestor pre akumuláciu dažďovej vody. Táto
voda bude užitočná v období sucha, nebudete musieť platiť
kanalizácii za záchyt dažďovej vody a prispejete k zastaveniu
drastického vysušovania.
Občianske združenie varuje pred prehlbovaním nebezpečného
trendu v podobe globálneho nedostatku vody v 21. storočí.
V súčasnosti viac ako miliarda ľudí na planéte nemá prístup
k pitnej vode a viac ako dve miliardy nemajú hygienické štandardy
potrebné pre život. Človek zlikviduje počas svojho života
pri zabezpečovaní životných potrieb vyše 3 000 metrov kubických
sladkých vôd. Táto voda chýba v životnom prostredí aj v malom
hydrologickom cykle a uskladňuje sa v oceánoch. Tým sa prehlbuje
nerovnováha medzi vysúšajúcimi sa kontinentmi a chladným oceánom.
To zvyšuje riziká smerujúce k nekontrolovateľným zmenám v
globálnom ekosystéme.
Čas sa nedá zastaviť a čakať, že možno sa to nejako spraví.
Ale vysušovanie a jeho vplyvy sú nezvratné. Už sú také intenzívne,
že sa nedajú takto porovnávať. Nakoniec to vychádza tak, že
práve vysušovanie spôsobuje živelné pohromy. Zoberme si príklad
- na severe máme horský masív a na juhu hospodársky využívanú
pôdu - juh je teda oveľa viac vysušený ako sever a je tam
vyššia teplota ako v minulosti. Tým sa v atmosfére vyvolávajú
difúzne javy - teda z teplejšej zóny sa vodné pary z ovzdušia
vysávajú a kopia sa v chladnejšej zóne a potom spadnú. Pre
lepšie pochopenie jeden príklad: Takýto princíp fungoval aj
v Jarovniciach, kde je ostrov lesa - Bachureň, a dookola je
všetko obhospodarované. Spôsobili sme vysušenie krajiny a
koncentráciu zrážok nad chladnejšou zónou. V týchto lokalitách,
teda v celom Karpatskom oblúku, bude dochádzať k povodniam.
Podobné lokality, kde pred nedávnom došlo
k povodniam sú napríklad Krupina, Tribeč, Slánske vrchy a
tak ďalej. Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe
neočakávanej odplaty. Ďalším problémom, čo sa týka vody je
znečistenie chemickými a inými látkami. Voda má istú schopnosť
samočistenia, ktorá siaha však len do určitej miery.
Samočistenie
Povrchné vody tečúce alebo stojaté, do ktorých
boli vpustené odpadové vody, získavajú po určitom čase bez
pričinenia človeka takmer svoju pôvodnú akosť - vyčistia sa.
Samočistenie je súhrn prirodzene prebiehajúcich fyzikálnych,
chemických, biologických a biochemických procesov, ktorými
sa z povrchových vôd v prírode odstraňujú znečisťujúce látky.
Fyzikálne procesy sú:
· sedimentácia nerozpustených látok,
· odplavovanie usadenín pri veľkých vodách,
· prestup kyslíka zo vzduchu do vody,
· pri rozptyľovaní znečisťujúcich látok a kyslíka vo vode
sa uplatňujú j difúzne pochody.
Chemické procesy sú:
Látky obsiahnuté v odpadových vodách reagujú s látkami obsiahnutými
v riečnej vode. Dochádza k reakciám:
· neutralizačným,
· zrážacím,
· oxidačno-redukčným.
Procesy samočistenia sa uplatňujú najmä
pri likvidácii organických látok, ktoré tvoria zväčša podstatnú
časť znečistenia v povrchových vodách. Prítomné organické
látky sú potravou pre nižšie i vyššie vodné organizmy. Prvým
článkom reťazca sú najnižšie organizmy, ktorým organické látky
slúžia ako zdroj energie a na výstavbu bunkovej látky. Tieto
organizmy sú potom potravou vyšším organizmom. Súčasne vznikajú
rozkladné procesy pri odumieraní organizmov. V prírodných
podmienkach býva medzi týmito protichodnými procesmi rovnováha.
Uvedené deje sú zväčša aeróbne. Anaeróbne
deje prebiehajú zvyčajne pri dne a v bahne. Produkty anaeróbneho
rozkladu prechádzajú do vody a tam vstupujú do aeróbnych procesov,
čím sekundárne a spotrebúvajú kyslík. Kyslík pre aeróbne procesy
sa odčerpáva zo zásoby rozpusteného kyslíka vo vode. Pri vysokých
požiadavkách na kyslík a obmedzenej intenzite dopĺňania tejto
zásoby začína sa koncentrácia rozpusteného kyslíka znižovať,
aeróbne procesy prestávajú prebiehať a začínajú sa uplatňovať
procesy anaeróbne. Rovnováha vo vode a obeh látok je veľmi
narušený.
Procesy samočistenia môžu teda prebiehať
ako anaeróbne alebo aeróbne procesy. Pri anaeróbnych biologických
procesoch, prebiehajúcich v neprítomnosti kyslíka, vytvárajú
určité spoločenstvá organizmov, najmä baktérií, z organického
hnilobného materiálu rozličné medziprodukty. Najdôležitejšími
medziproduktami vznikajúcimi pri samočistení sú sulfán, amoniak,
metán a nízkomolekulové mastné kyseliny. Rozklad bielkovín,
tukov, sacharidov sa zakladá na biochemických procesoch, ktoré
vyvolávajú mikroorganizmy. Tieto redukčné procesy v porovnaní
s oxidačnými vyžadujú dlhší čas a anaeróbny rozklad je sprevádzaný
pachovými poruchami, tým sú tieto anaeróbne procesy nevýhodné
a pre životné prostredie menej vhodné ako aeróbne procesy.
Pri aeróbnych biologických procesoch samočistenia prebieha
biochemický rozklad organických látok mikroorganizmami v prítomnosti
kyslíka. Pri podmienkach, kedy sa spotrebovaný kyslík ihneď
nahrádza v dostatočnom množstve nevznikajú medziprodukty,
ktoré sú typické pre anaeróbne čistenie.
Sprostredkovateľmi oxidačného pôsobenia kyslíka na organické
látky prítomné vo vodách sú najmä baktérie. Rozkladné pôsobenie
baktérií sa prejaví na spotrebe kyslíka, ktorej veľkosť ovplyvňuje
hodnotu deficitu kyslíka. Baktérie na svoj rozvoj potrebujú
optimálnu teplotu, alkalitu, organické látka a kyslík. Niektoré
baktérie môžu prijímať živé látky len v kvapalnej forme, iné
môžu napádať aj tuhé látky. Baktérie sú citlivé najmä na teplotu,
chemické vlastnosti vody a na pôsobenie ultrafialového žiarenia.
Mnohé anorganické a organické chemikálie pôsobia na baktérie
toxicky.
Faktory, ktoré podstatne ovplyvňujú samočistenie:
· množstvo a rozložiteľnosť znečisťujúcich látok,
· toxicita prítomných látok,
· teplota,
· kvalita a kvantita biologické osídlenia
· koncentrácia rozpusteného kyslíka,
· vodnatosť toku,
· rýchlosť vody,
· prietok,
· stupeň zriedenia nečistôt.
Pretože anaeróbne procesy sú nežiadúce pre
znehodnocovanie vody a prostredia zapáchajúcimi rozkladnými
produktmi (sulfán, tioalkoholy), treba zabezpečiť v tokoch
a v nádržiach podmienky pre priebeh aeróbnych procesov -Voda
musí obsahovať dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka. Na
podporu samočistiacej schopnosti by sa mali zvyšovať prietoky
z akumulačných priestorov. Prevzdušňovanie vody sa zlepšuje
priečnymi stavbami (stupne, hate).
Najdôležitejšími zdrojmi molekulového kyslíka
je kyslík zo vzduchu nad vodnou hladinou a asimilačná schopnosť
fytoplanktónu a zelených rastlín. Kyslík produkovaný asimiláciou
zelených rastlín, najmä rias, závisí od denných a sezónnych
faktorov, od množstva a charakteru znečistenia. Pri posudzovaní
samočistiacej schopnosti toku sa preto ráta len s rozpúšťaním
atmosférického kyslíka.
- späť
k obsahu -
Filtrácia
Filtrácie je druh separácie určitých látok
z vody pri prietoku cez filtračnú vrstvu. Filtračná vrstva
je pórovité prostredie, ktoré vytvára zrnitý materiál alebo
filtračná sieťovina. Podľa akosti filtrovanej kvapaliny, prípadne
suspenzie a charakteru filtračného materiálu v technológii
vody sa stretávame so štyrmi druhmi filtrácie:
Všeobecne rozoznávame vo vodárenstve pomalú
filtráciu a rýchlofiltráciu.
1. Pomalá filtrácia je charakteristická biologickou blanou,
ktorá sa vytvára z aeróbnych mikroorganizmov v hornej 1 -2
cm vrstve filtračného materiálu. Filtrácia a separácia suspendovaných
látok je teda podmienená biologickými, fyzikálnymi a chemickými
procesmi.
2. Rýchlofiltrácia je druh filtrácie koncentrovaných suspenzií,
pričom suspenzie sa zachytávajú v celej vrstve zrnitého materiálu,
ktorá sa postupne zanáša. Zanesená vrstva sa regeneruje tak,
že prúdom vody privádzanej zdola sa filtračný materiál expanduje
a zachytené suspendované látky sa odplavia. Z praktického
a teoretického hľadiska je teda rýchlofiltrácia cyklický proces,
pozostávajú z dvoch cyklov - vlastná rýchlofiltrácia a pranie.
Filtrácia vysoko-koncentrovaných suspenzií cez filtračné pletivo
sa najčastejšie používa na odvodňovanie kalov. Separácia suspendovaných
látok z vody sa uskutočňuje na filtračnom pletive. Voda prechádza
do filtrátu a suspendované látky zostávajú na filtračnom pletiva
a vytvárajú filtračný koláč.
Parametre, ktoré charakterizujú filtráciu sú:
· povrchové a objemové zaťaženie (množstvo a vlastnosti suspenzie),
· tlaková strata,
· teplota vody (viskozita),
· hĺbka zanášania filtra,
· výška filtračnej náplne,
· čas trvania filtračného procesu.
Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako
integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových
vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane
kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje
znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom.
Ochrana množstva vôd, tzv. kvantitatívna ochrana, je založená
na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole
dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd.
Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd
(tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky
tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva údaje ochrany vôd
- kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky
významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany
vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany:
- všeobecnej, vyplývajúcej zo zákona o vodách (vodného zákona),
- širšej regionálnej ochrany - chránené vodohospodárske oblasti,
- zo sprísnenej špeciálnej, tzv. užšej ochrany, týkajúcej
sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely - pásma
hygienickej ochrany. Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných
liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona
o zdravotnej starostlivosti.
Kvalitatívna ochrana vôd
Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie
problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade
rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového
znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990
má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť
najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať
opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia
sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky
sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi
plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené
skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.
Kvantitatívna ochrana vôd
Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša
riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením
odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala
exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991
dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním
ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob
priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade,
že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované
množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a
výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd.
Územná ochrana vodných zdrojov
Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany.
Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, Regionálna - širšia
ochrana vôd sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych
oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí..
Sprísnená špeciálna ochrana -realizuje sa jednak formou pásiem
hygienickej ochrany ako aj stanovením vodárenských tokov a
ich povodí. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie
vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné
zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V povodí ich vodárenských
tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť
treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie
má zabezpečiť, že sa činnosť vykoná tak, aby nemala negatívne
dôsledky na kvalitu ani na kvantitu vody vo vodárenských tokoch
a ich povodiach. Hoci povrchových vôd je na území Slovenska
zdanlivo dostatok, prevažná väčšina v krátkom časovom úseku
odtečie. Aj podzemných zdrojov vody máme relatívne veľa, reálne
využiteľných množstiev je však podstatne menej. Dôvodom nízkej
využiteľnosti povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov
na vodárenské účely je okrem iného najmä ich zlý kvalitatívny
stav.. Z hľadiska koncepčných zámerov sa musíme zaoberať nielen
kvantitou vodných zdrojov, ale aj ich kvalitou a zabezpečiť
ich optimálnu ochranu pred ďalším znehodnocovaním. obecnou
povinnosť každého občana hlásiť havarijní zhoršení akosti
vody príslušným orgánom štátnej správy
- späť k obsahu
-
Úspora vody
Zavedenie dvojitého splachovania vo všetkých
domácnostiach je asi nemožné, ale existujú spôsoby, ako znížiť
spotrebu čistenej vody, tak aby tým životná úroveň nejako
podstatne neutrpela. Snáď dobre známy je rozdiel medzi spotrebou
vody na jeden kúpeľ a na osprchovanie. Do priemernej vane
pri kúpeli sa vojde asi toľko vody ako pri štvrťhodinovom
používaní sprchy. Domáci spotrebiče sú tiež veľkým požieračmi,
najmä pračky a umývačky riadu pohlcujú veľké množstvo vody.
Spotrebu vody sa dá však silne obmedziť, ak sa pračky a umývačky
riadu budú používať iba plno vyťažené alebo sa pustia na „ekonomický“
program. Tím sa zároveň zníži znečistenie vody, pretože sa
použije menej saponátu. Vo väčšine miest pokrývajú stavby
asi jednu desatinu pôdy: keby sa odkvapy zaviedli miesto do
kanálov do čistiareň, vytvoril by veľké zásoby vody. Kam sa
dostane voda potom, ako sme ju zužitkovali a znečistili? Štvrtina
sa spláchne na záchode a zbytok prejde všelijakými výlevkami,
potrubím a skončí v kanály. Odtiaľ pokračuje do čističky s
výnimkou tej časti, ktorá presiakne starou sieťou mimo. V
čističke sa kaly usadia a zostatok vody sa potom, čo sa v
nej namnožili baktérie, prečerpá do najbližšej rieky. Pravdepodobne
trochu nižšie po toku tuto vodu odbere vodáreň a znovu sa
používa. Kal, ktorý po vyschnutí silne zapácha, sa vyvezie
na skládku alebo do mora. Skúšalo sa splachovanie, ale je
moc drahé. Preto sa v prímorských krajinách dáva prednosť
ukladaniu kalu do mora.
Oceány sú tak obrovské, že sme si ani nemysleli, že by ich
človek mohol znečistiť. V dnešnej dobe to ale musíme prehodnotiť,
pretože i uprostred šíreho oceánu môžeme naraziť na plávajúci
odpad.
Nemyslíte, že je nutné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť?
Globálny charakter riešení problémov spojených
sa znečisťovaním vôd si vynucuje medzinárodnú spoluprácu.
Z iniciatívy OSN sa uskutočnila konferencie k zákonom o moriach.
Výsledná zmluva predstavuje významný krok k jednotnému integrovanému
obhospodarovaní oceánov. Najširšou platformou pre viacstrannou
spoluprácu v ochrane životného prostredia predstavuje zasadanie
Starších vládnych poradcov EHK OSN pre životné prostredie
a vodné hospodárstvo, kde sa združujú všetky štáty Európy,
Kanada a USA. Špecializovaným poradným orgánom je Pracovná
skupina pre vodné hospodárstvo. Boli schválené 3 zásadné dokumenty:
1. Zmluva o hodnotení vplyvu činností na životnom prostredí
presahujúceho štátne hranice;
2. Zmluva o účinkoch priemyselných havárií presahujúcich hranice
štátov;
3. Zmluva o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a
medzinárodných jazier.
- späť
k obsahu -
|
Voda všeobecne 