Voda a my Život vznikol kedysi pri pobreží mora v málo slanej vode a tak sa voda stala podmienkou života na našej planéte. Keď prvé organizmy vykročili na súš, vzali so sebou vo svojej medzibunkovej tekutine vodu a minerály tohto pravekého mora. Voda tvorí takmer 80% hmotnosti novorodenca. Dospelý človek má podiel vody asi 50-55%. Denný príjem vody dospelého človeka: -voda a nápoje 1,0-1,5 litra -príjem potravou (polievka, ovocie, zelenina) asi 1,0 litra -trávením živín, najmä tukov, sa uvolní asi 0,5 litra Denný výdaj vody: -tvorba moču 1,0-1,5 litra -odparovanie telesným povrchom 0,6-0,8 litra -vylučovanie dychom asi 0,4 litra -vylučovanie potom (závisí od telesnej námahy, vlhkosti a teploty vzduchu) 0-2 litre, pri namáhavej práci v teple a vlhku až10 litrov a viac Pri bežnej, ľahšej fyzickej námahe je príjem a výdaj vody dospelého človeka je 2,5 až 3,0 litra vody denne. Voda hrá v živote rad rozhodujúcich úloh: 1. rozpúšťa množstvo pre život nevyhnutných látok, čím umožňuje vstrebávať živiny, ióny i vo vode rozpustné vitamíny. Sliny, žalúdočná šťava, črevná a pankreatická šťava sú roztoky enzýmov a iónov , ktoré umožňujú trávenie a prechod potravy tráviacou trubicou. Vo vodnom prostredí sa v organizme uskutočňujú takmer všetky chemické reakcie. Voda umožňuje vylučovanie splodín látkovej výmeny a škodlivých látok tvorbou moču v obličkách. Touto cestou opúšťa telo i nadbytok glukózy a niektorých vitamínov, keď sme ich zjedli príliš veľa. Voda a minerály unikajú spoločne s glukózou , keď diabetom postihnutý organizmus nedokáže glukózu spracovať. 2. Voda je základnou zložkou cirkulujúcich tekutín: krvi a lymfy. Krv prináša tkanivám kyslík i živiny a odvádza oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny, ktoré by sa inak v tkanivách hromadili a pôsobili škodlivo. Lymfa umožňuje priame vstrebanie tukových kvapiek vo vodnom prostredí priamo z čreva, odvádza nadbytočnú tekutinu z medzibunkového priestoru a tiež privádza prípadnú infekciu (baktérie, vírusy) z postihnutého tkaniva do miazgových uzlín, kde dôjde k ich úplnej alebo čiastočnej likvidácii. 3.Voda v medzimozgovom priestore chráni mozog pred nárazmi rovnako ako plodová voda chráni ľudský plod v maternici. Kĺbová tekutina chráni kĺbovú chrupavku pred poškodením. 5.Odparovanie vody povrchom kože a tiež dýchaním umožňuje regulovať telesnú teplotu. Nedostatok vody je častá a závažná chyba. A takéto môžu byť následky: 1.Pri nedostatku vody sa krv zahusťuje a horšie tečie. Horší prietok krvi vedie k únave, nervozite a niekedy i k bolestiam hlavy. 2. Nedostatkom vody trpí sliznica dýchacích ciest, najmä detí a starých osôb. Najhoršia situácie je v zime, keď je vzduch najsuchší . Vysušené sliznice sú náchylnejšie k chorobe. Ak dôjde k horúčkovému ochoreniu ciest dýchacích , potenie vyššia dychová frekvencie potreba vody sa ešte zvýši. Množstvo vody stratenej dychom sa rovnako významne zvýši, ak je nos nepriechodný. Vo všetkých týchto prípadoch bráni dostatok nápojov vzniku komplikácií a skracuje chorobu. 3. Nedostatok vody preťažuje obličky, ktoré potom musia vylučovať príliš koncentrovaný moč. Zahustenie moču zvyšuje riziko tvorby močových kameňov a tiež zápaly močových ciest vznikajú ľahšie, krajný nedostatok vody vedie ku zlyhaniu funkcie obličiek 4. Pokiaľ je nedostatok vody spojený s hladovaním, väčšina problémov vrátane zápchy sa ešte zosilňuje. 5. K mimoriadnemu zahusteniu krvi dochádza pri pokročilej ateroskleróze postihujúcej mozog. Pocit smädu môže byť chorobou potlačený, zahustená krv horšie tečie, privádza tkanivám menej kyslíku, ľahšie sa zráža a prekrvenie mozgu sa kriticky zhoršuje. 6. Nedostatkom vody trpí i pokožka. V krajnom prípade je viditeľne scvrknutá a vrásčitá. Letné horúčavy vedú k mimoriadnym strácaniu vody nie len pri námahe, ale i pri opaľovaní. Veľa slnka a málo vody zapríčiňuje rýchle starnutie pleti. 7. Pri ťažkej práci alebo pri vrcholovom vytrvalostnom športe, prevádzaného hlavne v teple, môže nedostatok vody spôsobiť zlyhanie termoregulácie – nie je dosť vody na odparovanie a tvorbu potu, a tak sa organizmus prehreje. Chyba v pitnom režime začína v mnohých domácnostiach už ráno. V noci sa totiž organizmus značne vysuší, najsuchší vzduch je v zime v bytoch s ústredným kúrením, kde nasýtenosť vzduchu vodnými parami klesá až pod 30%. Ranný zhon nedovolí kľudné raňajky. Šálka kávy alebo kakaa, bez ďalšieho nápoja, vodu stratenú v noci nenahradí. Ranný zhon je typický hlavne pre deti, v škôlkach napiť dostanú, ale v školách je pitie deťom často zle dostupné. Pocit smädu sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Pri horúčkach alebo vracaní a hnačkách je nutné vodu alebo čaj zameniť za minerálku s vyšším obsahom sodíkových a chloridových iónov a podľa miery stratených tekutín viac soliť. To platí i pre chorých s vyšším krvným tlakom. Straty draslíka dobre nahradí čerstvá prírodná ovocná šťava, ktorá naviac prinesie i vitamín C, jeho potreba v záťaži stúpa. Pokiaľ chorý neznesie ani osolené diétne sucháre ani žiadny nápoj , je potrebná hospitalizácia. Koľko vody má človek vypiť napovie vzhľad a množstvo moču. Ten má byť svetlý a má ho byť najmenej 1 l, radšej 1,5 litru denne. Pretože človek stráca vodu tiež kožným povrchom, dychom a stolicou, mal by denne vypiť najmenej 1.5 až 2,0 litru tekutín. Viac tekutín je treba vypiť ráno, aby sa uhradila nočná strata. Potom je vhodné piť pravidelne asi tak po 2 hodinách.