Čo sa ešte môže stať? "Ak nepríde ku snahe o obmedzenie emisií CO2 . bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa celzia každých desať rokov - alebo o dva a pól stupňa behom jedného storočia... Predpovedaná rýchlosť zmeny je pravdepodobne väčšia než rýchlosť z akou sa celková priemerná teplota menila kedykolvek behom posledných desať tisíc rokov. A pretože medzi najchladnejšou časťou doby ladovej a teplými obdobiami v dobách medziladových je rozdiel v globálnej priemernej teplote iba približne päť či šesť stupňov, môžeme očakávať, že niekolko stupňov v celkovom priemere môže znamenať velkú zmenu podnebia" John Houghton jeden z predsedov pracovnaj skupiny pre vedecké hodnotenie IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) Pôsobením globálneho oteplovania sa priamo mení vlastne iba jedna hodnota: teplota. Tá má však potom za následok nekonečný rad zmien. Je nutné si uvedomiť že proces globálneho oteplovania nie je od ostatných procesov na zemi izolovaný a o to ťažšie je potom určiť jeho ďalší vývoj a postup. Treba brať do úvahy že nielen že sa bude meniť mnoho faktorov naraz, ale aj že živé organizmy budú na zmeny niako reagovať. Nesmieme tiež zabúdať že globálne oteplovanie nie je jediný ekologický problém ktorý ludstvo spôsobilo. Ďalšími spolu sním úzko súvisiacimi sú: degradácia a ničenie pôdy, vyčerpávanie spodných vôd, ničenie lesov. Všetky tieto pokope predstavujú nepredvídatelný donekonečna zapletený reťazec skrytých rizík. Je možné že jednoduchým zvýšením teloty spúšťame proces ktorý je skôr experimentom z neznámym koncom. Stúpanie morskej hladiny by pri zvýšení teploty nastalo ani nie tak kôli rozpúšťaniu ľadovcov ale hlavne kôli tepelnej rozpínavosti oceána. Aj pri malom zväčšení teplôt pri ktorom sa ľadovce ešte netopia už spôsobí že voda v oceáne zväčší svoj objem. Topenie ľadovcov by však mohlo získať väčší význam vo vzdialenejšej budúcnosti. Ak by vývoj pokračoval tak ako doteraz IPCC predpokladá že hladina morskej vody by sa mala zvýšiť o 15 cm do roku 2030 a o 50 cm do roku 2100. Následky aj nevelkého vzostupu morskej hladiny môžu byť značné. Polovica ludskej populácie obýva prímorské oblasti. Práve oblasti ktoré sú vzostupom hladiny mora najohrozenejšie sú spravidla aj najhustšie obývanými miestami na zemi pre ich dobré životné podmienky. Typickými príkladmi sú Holandsko, Nílska delta alebo Bangladéš. Toto miesto je velmi dobrým príkladom toho čo všetko môže spôsobiť zmena výšky hladiny mora. Tu sa do jednej delty zlievajú rieky Ganga, Brahmaputra a Meghna. Asi 6 miliónov obyvatelov žije na pôde ktorá sa nechádza nižšie než 1 m nad hladinou mora. Je to územie tvoriace 7 % obyvatlnej plochy Bangladéša. Ďalších 30 miliónov obyvatelstva žije na pôde po 3 m nad hladinou mora (25 % buvatelného územia). V prípade rizika zaplavenia tejto pôdy by bolo aj z technických aj z finančných dôvodov len sotva možné rozmýšlať o ochrane tohoto územia. Bangladéš by pravdepodobne o túto oblasť kde je najúrodnejšia pôda prišiel, čo je dosť vážne ak si uvedomíme že je to chudobná krajina ktorej 85 % obyvatelstva sa živí práve polnohospodárstvom. Navyše by zdvihnutie morskej hladiny malo vplyv na kvalitu polnohospodárskej pôdy aj ďalej v vnútrozemí, pretože morská voda by prenikla ďalej do podzemných vôd. To by pochopitelne skomplikovalo aj zásobovanie pitnou vodou. Oceán je príčinou ďalšieho trápenie bangladéša - každoročných víchric spojených so záplavami. Zvýšením hladiny a teda aj vplyvu oceánu na pobrežie by sa početnosť a sila týchto víchric pravdepodobne tiež zvýšila. Problémy riečnych delt sú ešte často znásobované intenzívnym využitím velkých riek. Postavenie velkej priehrady na toku alebo odčerpávanie velkého podielu vody znamená že rieka do delty nedonesie dostatočné množstvo sedimentov a more potom môže postupnou erôziou pôdy v ústí delty postupovať ďalej do vnútrozemia. To je presne to čo sa stalo na Níle po postavení Asuánskej priehrady. Každoročné záplavy ktoré hnojili a zavlažovali brehy Nílu a dopĺňali množstvo nazhromaždených sedimentov v delte boli touto stavbou znemožnené. A tak sa postupne stráca skvelá kvalita pôdy pod priehradou a more už výrazne posunulo svoju hranicu smerom do vnútrozemia. Ďalšími miestami ktoré sú ohrozené morom sú malé nizkopoložené ostrovy. Mnohé znich maju nadmorskú výšku iba okolo 3 m. Ako príklad možno použit Male Divy v Indickom oceáne alebo Marshalove ostrovy v Tichom oceáne - pri takýchto ostrovoch by bol problém hlavne z dodávkou pitnej vody a taktiež z prípadnou nutnou evakuáciou. V prímorských oblastiach kde je velká hustota obyvatelstva a kde sa nachádzajú velké mestské konurbácie sa prejavuje jeden problém ktorý by práve v súčinnosti zo stúpaním hladiny mora mohol byť nebezpečný. V týchto oblastiach dochádza k prečerpávaniu zásob podzemnej pitnej vody. V dôsledku toho klesá terén a z dlhodobého hladiska riešenie tohoto trendu stavebnými úpravami výde velmi draho ak vôbec bude možné. Existujú tiež prímorské oblasti ktoré nie sú obývané ludmi ale ich význam pre človeka je velký. Sú to pobrežné mokrade. Ich rozloha môže byť okolo 1 mil. km2. Sú to ekosystémy bohaté na druhy. Je na nich závislé velké množstvo rýb, vtáctva a iných živočíchov. Pri stúpaní morskej hladiny sa pravdepodobne budú rozširovať do vnútrozemia - predpokladá sa však postupná zmena. Príliš rýchla zmena by pravdepodobne znamenala zánik. Aj v tom lepšom prípade však prídeme o rozsiahle prilahlé plochy kvalitnej pôdy. Zabrániť takémuto vývoju stavbou hrádzí by bolo jednak velmi finančne náročné a znamenalo by to likvidáciu mokradí. Tak ako rastie svetová populácia rastú aj nároky na pitnú vodu. Len za posledných 50 rokov sa jej spotreba zväčšila štyrikrát. Predstavuje asi 10 % z celkového prietoku povrchovej a podzemnej vody medzi morom a pevninou. Dve tretiny sa spotrebujú v polnohospodárstve, jedna štrtina v priemysle a asi iba 10 % v domácnostiach. S ďaľším zvyšovaním nárokov bude teda voda v budúcnosti vzácnejšia. Hlavnné problémy pravdepodobne vzídu z toho že jej zásoby sa nebudú stenčovať rovnomerne všade na svete, stratou vody budú postihnuté predovšetkým určité oblasti. Oblasti už teraz chudobné na vodu sa zväčšia a rozdiel medzi nimi a oblasťami na vodu bohatými bude rásť. To môže mať za následok napätie medzi jednotlivými štátmi, pretože tie sa zväčša delia o jeden zdroj vody. Zdroje vody ohrozuje nielen prečerpávanie ale v budúcnosti bude dôležitým faktorom zvyšovanie teploty - a teda zvyšovanie odparu, a tiež zmeny v množstve zrážok. V niektorých oblastiach sa síce budú zväčšovať, ale to zahŕňa aj oblasti kde sú zrážky už teraz výdatné ako napríklad monzúnové oblasti juhovýchodnej Ázie. V týchto oblastiach by bolo zvyšovanie množstva zrážok skôr problémom. Tam kde sa však zvýši odpar a zrážky klesnú to povedie k vysúšaniu aj so svojimi dopadmi na dostupnosť pitnej vody a na polnohospodárstvo. V oblastiach kde sa vyskytujú extrémy počasia ako sucho alebo záplavy budú tieto javy pričinením väčšieho odparu respektíve vydatnejších zrážok častejšie a intenzívnejšie. Tieto javy sa objavia tiež tam kde boli teraz zriedkavé alebo a nevyskytovali. Zvýšenie priemených teplôt v strených zemepiných širkach sa zase prejaví na riekach kde bol jarný odmäk príčinou každoročnej "velkej vody". Vyššie teploty budú znamenať väčší odtok počas zimy a ten potom bude na jar chýbať. Čo môže problémy so zrážkami prehĺbiť? Velký dopad bude mať určite odlesňovanie. Hlavne v sušších oblastiach znamená odlesňovanie velké riziko. Les sa v takýchto podmienkach obnovuje len ťažko ale zato erózia pôdy postupuje rýchlo, to v prexi znamená že sa tieto oblasti môžu premeniť na púšte. Ak sú takéto oblasto obrábané vyžadujú zavlažovanie a vysokú starostlivosť. Intenzívne využívanie takýchto pôd postupne vedie ku ich degradácii. Jedine les ich môže spolahlivo ochrániť. Oblasti s takýmito prírodnými podmienkami sa nazývajú aridné a pokrývajú až 40 % pevniny. Žije na nich viac než pätina svetovej populácie. V súčastnosti postupuje dezertifikácia rýchlosťou 60 000 km2 za rok. Odlesňovanie má tiež priamy dopad na množstvo zrážok. Odpar z lesa ja väčší než z polí, lúk... Les tiež viaže viac vlhkosti a pohlcuje väčší podiel slnečného žiarenia. Ak sú odlesnené súviislé rozlahlé plochy lesa môže to zrážky zredukovať o niekolko desiatok percent. Pre polnohospodárstvo sú určujúce tri faktory: teplota, zrážky, kvalita pôdy. Dopad ktorý budú mať klimatické zmeny na polnohospodárstvo je teda zrejmý už aj z predchodzích kapitol. Vplyvom stúpania hladiny mora bude stratené alebo ohrozené množstvo úrodnej pôdy. Zmenou zrážok a úbytkom spodných vôd sa zmenia podmienky pre pestovanie plodín a niekde bude pestovanie úplne znemožnené. Strate pôdy sa nebude vo väčšine prípadoch dať zabrániť, ale zníženiu produkcie vplyvom zmeny podmienok sa bude dať do určitej miery vyhnúť ich predvídaním a pružnou reakciou na ne. Avšak aj tu sú naše možnosti obmedzené: neistotou ktorá je pri všetkých predpovediach nemožnosťou pripraviť dostatočne podrobné predpovede pre všetky krajiny neschopnosčou zareagovať dostatočne rýchlo či už kôli finančným alebo technickým prekážkam neschopnosťou adekvátne zareagovať na príliš rozsiahle zmeny Dobrým príkladom môže byť situácia bezprostredne po prejave El Nino v Peru v osemdesiatych rokoch. V rokoch 1982 - 83 sa produkcia znížila vplyvom nevhodných podmienok na plodiny o 14 %, v roku 1987 keď už bol jav El Nino dostatočne preskúmaný a bolo teda možné učiniť predpovede produkcia dokonca stúpla o 3 %. Je však zrejmé že takejto reakcie budú schopné len krajiny na určitom stupni rozvoja. V rozvojových krajiných bude preto následom klimatickej zmeny prevažne negatívny. To znamená že sa dalej bude prehlbovať rozdiel medzi krajinami rozvinutými a rozvojovými. Prispeje k tomu tiež fakt že väčšina oblastí ohrozených suchom sa nachádza práve v Afrike a Ázii. Prirodzené ekosystémy sa bez prestania vyvýjajú a prispôbujú sa daným podmienkam. Jednou zo základných podmienok je teplota. Tak ako sa bude meniť teplota a následne klíma budú sa meniť aj ekosystémy. Pomaly v nich môže dôjsť aj k úplne zásadným zmenám napriek tomu že rozdiel v priemernej teplote bude len minimálny. Keď sa teplota zmení rýchlo ekosystémy na ňu nestačia zareagovať a rázom sa ocitnú v úplne nevhodných podmienkach. To bude mať za následok ich oslabenie alebo v prípade citlivejších ekosystémov aj zánik. Tento predpoklad je velmi pravdepodobný pretože väčšina prirodzených ekosystémov je schopná vývojovej zmeny rádovo minimálne v tisícročiach a migrácie v storočiach. Ak si napríklad predstavíme lesy mierneho pásma oslabené kyslými dažďami a odlesňovaním, v teplotách o niekolko stupňov zvýššených v priebehu niekolkých desaťročí, je jasné že dôjde k ich značnému poškodeniu. Lesy budú náchylnejšie na choroby, budú zranitelnejšie škodcami a výkyvmi počasia ako sucho záplavy alebo víchrice. Ich migrácia samozrejme bude prebiehať velmi pomaly a keďže zvieratá v nich žijúce sú na nich závislé budú ohrozené tiež. Zmeny teplôt oceánov budú takisto pôsobiť na morské ekosystémy. Je jasné že ekosystémy nebudú schopné sa presúvať ako celky a je jasné jednotlivé zložky samy o sebe neprežijú. Nemôžeme si jednoducho predstavovať že ryby preplávajú tam kde im teplota vody bude vyhovovať pretože potravinový reťazec od ktorého sú závislé sa začína u morských rias a tie takej rýchlej migrácie rozhodne schopné nie sú. Najpriamejším dôsledkom na človeka bude zvýšenie stresu pri extrémnych horúčavách a to predovšetkým vo velkomestách. Pričom tento problém neostáva iba otázkou pohodlia, zvyšuje sa úmrtnosť a rôzne štúdie ukazujú že sa napríklad znižuje schopnosť sústrediť sa čo môže mať najrozmanitejšie dôsledky. Zvýšenie nehodovosti, alebo nižší pracovný výkon sú dobrým príkladom. Zvýšenie počtu horúcich dní v roku bude mať za následok aj zvýšenie požiadaviek na energetiku budov, zvýšia sa náklady, aj spotreba energie. Velmi dôležitým dopadom na zdravie človeka bude zvýšené širenie chorôb. Tiež sa rozšíria oblasti z výskytom tropických chorôb. Choroby ktoré sa pravdepodobne rozšíria budú - malária, žltá zimnica, horúčka dengue, lymfatická filarióza. Jedným z najzávažnejších dôsledkov bud pravdepodobne vznik novej kategórie uprchlíkov - environmentálnych uprchlíkov. Tí by utekali odvšadial kde by sa pomienky na život stali neznesitelné alebo rovno neprežitelné, utekali by tiež z krajín kde by sa ešte viac zhoršila ekonomická situácia alebo aj odtial kde by vznikli nové medzinárodné konflikty napríklad o vodu. Je možné že mnoho následkov globálneho oteplovania bude možné mierniť vďaka pokroku vedy. Je v tom však skrytý jeden velký problém. Pretože to všetko bude vyžadovať velké investície je jasné že si to budú môcť dovoliť len niektoré krajiny. To bude zväčšovať rozdiely medzi krajinami a je možné že od určitej hranice nebude viac možné zabrániť napetiu medzi nimi a prepuknutiu medzinárodných konfliktov. Možno sa teraz pýtate prečo sa zaoberáme vzialenou budúcnosťou a vecami ktoré sa možno nikdy nestanú. Lenže je potrebné si uvedomiť že skleníkové plyny majú dlhú životnosť, ich množstvo v atmosfére ešte stále zvyšujeme a bude ešte dlho trvať kým sa podarí potrebné opatrenia zaviesť do praxe. Tiež je prítomných mnoho faktorov ktoré môžu zosilniť skleníkový efekt a následky globálneho oteplovania zhoršiť. Niektoré následky globálneho oteplovania možno nebude možné nijakým spôsobom mierniť. Pre toto všetko je dôležité si všímať aj vzdialenejšej budúcnosti lebo je možné že týmto hrozbám naozaj raz čeliť budeme. Súhrn poznatkov o skleníkovom efekte, o zväčšujúcej sa ludskej produkcii skleníkových plynov a o meniacich sa teplotách v globálnom merítku jasne vypovedá o tom, že ak človek svoje konanie nezmení tento problém sa bude zhoršovať.