Veterná energia - Trocha histórie Prvá zlatá doba veternej energie nastala ešte pred druhou svetovou vojnou v Dánsku, v tej dobe tam bol inštalovaný celkový výkon 50 kW. Po vojne sa rozvoj tohto druhu energie takmer úplne zastavil pre všeobecné nadšenie ropným priemyslom a jeho vtedy ešte lákavými perspektívami. Negatívne následky spalovania fosílnych palív ako smog, kyslé dažde, sklenníkový efekt vtedy nikoho príliš netrápili a pojem vyčerpatelnosť surovinových zdrojov vtedy nikdo nebral príliš vážne. Práve preto sa veterná energia dočkala svojho znovuobjavenia až v sedemdesiatych rokoch - počas ropnej krízy. Vtedy bol naštartovaný extrarýchly vývoj tejto očarujúcej technológie a pokračuje až dodnes. A tak ak bol vtedy štandardný výkon veternej elektrárne 55 kW až 75 kW dnes sa tieto čísla bežne pohybujú v rozmedzí 400 kW až 500 kW a výnimočné už nie sú ani výkony dosahujúce 2 MW, samozrejme že vývoj ešte stále nie je u konca. Výhody a nevýhody veternej energie VÝHODY - lokálny zdroj nezávislý na rozvodnej sieti - väčšia investícia je nutná len na konštrukciu samotnej elektrárne - vytvára nové pracovné príležitosti (výroba turbín) - nepotebuje žiadne palivo - neprodukuje žiadne emisie - prispieva ku decentralizácii a demonopolizácii v energetike NEVÝHODY - výrazná hlučnosť niektorých starších typov - zdroj je možné využívať iba v určitých lokalitách Jedna veterná turbína s ročným výkonom 400 000 kWh, ktorá pokryje spotrebu asi 300 domácností nahradí 120 ton čierneho alebo 200 ton hnedého uhlia a do atmosféry teda nepribudnú ďaľšie: 2 - 3 tony SO2 1,2 - 2,4 tony oxidu dusíka 300 - 500 ton CO2 160 - 280 kg pevných zložiek 16 - 28 ton popolčeka