Úvod | O nás Členenie lesov Vývoj lesov Funkcie lesa Les Členenie lesov Výskyt druhov lesov záleží najmä od výškovej oblasti, v ktorej sa les nachádza. Tieto stupne delíme na: kolinná alebo podhorská oblasť (do 600m n.m.) montánna alebo horská oblasť (od 600 do 1400 m n.m.)- listnaté lesy a zmiešané –oblasti vyšších stredohôr- Alpy, Pyreneje, Karpaty subalpínska oblasť (od 1400 do 1800-2000m n.m.)-ihličnaté lesy (smrek, limba, smrekovec, jedľa) alpínska oblasť - leží nad hranicou stromov (do 3000 m n.m. a vyššie)- špalierové kry (konáre priliehajú tesne k zemi). Na holiach a sutinách rastú vysokoalpínske vankúšovité rastliny, nie vyššie ako 10 cm snežná alebo niválna oblasť Zdroj: GARMS HARRY: Rastliny a živočíchy - späť k obsahu - Vývoj lesov Zatiaľ čo prvé organizmy schopné fotosyntézy (sinice) sa objavili už pred 3 miliardami rokov, prvé suchozemské rastliny sa vyvinuli až v devóne asi pred 360 miliónmi rokov. Až neskôr, asi pred 300 miliónmi rokov sa začali vyskytovať prvé stromovité suchozemské rastliny. Pred 350 miliónmi rokmi sa potom v devóne objavujú prvé rastliny, ktoré vytvárajú semená. Zatiaľ čo ihličnany sa považujú za konečný článok už od prvohôr, vývoj listnatých drevín prebiehal od konca druhohôr. Len málo zástupcov kedysi bohatých zástupcov rastlín prečkalo až dodnes. Prežili len rastliny, ktoré sa dokázali prispôsobiť veľkým zmenám životných podmienok. Príkladom sú cykasy, rastúce v subtropických a tropických krajinách, podobajúce sa palmám. Nepriaznivé obdobie konca druhohôr prečkalo len niekoľko druhov ihličnanov. Zemský povrch od konca druhohôr až do polovice treťohôr pokryli najmä kapraďosemenné a ihličnaté nahosemenné spolu s niektorými neskôr vzniknutými druhmi krytosemenných rastlín. Koncom treťohôr boli na Zemi v podstate rovnaké druhy rastlín ako dnes. Zdroj: MEZERA ALOIS: Naše stromy a keře, Praha: ALBATROS,1989 - späť k obsahu - Funkcie lesa Les má ochrannú, regulačnú a produkčnú funkciu. Les je hlavným akumulátorom vody v krajine. Vodu zachytáva a počas sucha ju do krajiny uvoľňuje. Najmä porasty plano rastúcich stromov a krov spomaľujú povrchový odtok vody po dlhotrvajúcich dažďoch. Stromy a kry v lese okrem produkcie kyslíka prispievajú k čisteniu ovzdušia od škodlivých splodín. Porasty a kry na svahoch spevňujú pôdu a zabraňujú zosuvom pôdy. Krajinu chránia pred nepriaznivými vplyvmi klímy. Na okrajoch lesa sa vytvára porast zložený z krov a hlboko zakorenených stromov tvoriaci tzv. porastový plášť. Tento zmierňuje nárazy vetra, nepriaznivé vplyvy studených a vysušujúcich vetrov, škodlivé účinky slnečného žiarenia a udržuje vlhkosť v lese. Je zdrojom potravy a úkrytu pre živočíchy, uchováva biodiverzitu /biod. na Zemi/ . Pre človeka je zdrojom dreva ( holoruby /holoruby/ však často spôsobujú nemalé problémy), niektorých druhov potravy (ovocie, huby), ale má preňho aj dôležitý estetický význam. Hlavným kritériom pre spĺňanie týchto funkcií je však jeho pôvod- či ide o les prirodzený /les/ alebo kultúrny /les/. Zdroj: MEZERA ALOIS: Naše stromy a keře, Praha: ALBATROS, 1989 informačný leták: Pomôž zachrániť prirodzené lesy –VLK - späť k obsahu - Les „Les rastie, množí sa, pohybuje sa, vydáva nenapodobniteľné vône, šumí, spieva.... Les je spleť života“ Jan Jeník Les je ekosystém /slovníček/ , nepostrádateľný pre existenciu života na Zemi . Pôvodných ekosystémov je však dnes len veľmi málo. Les je ovplyvnený najmä biotopom /slovníček/. Tvoria ho tri poschodia rastlín: byliny, kroviny a stromy. Stromy sú hlavnou zložkou lesa. Typu stromov, ktoré sa nachádzajú v lese, sa prispôsobujú rastliny a teda aj výskyt živočíchov. Celková veľkosť lesov na svete sa odhaduje na 58 miliónov km 2.Veda, ktorá študuje lesy, sa nazýva lesníctvo. Lesy sa v zásade dajú rozdeliť na lesy kultúrne a prirodzené. Prirodzené lesy sú porasty s prirodzenou druhovou skladbou a zachovanou rôznorodou priestorovou a vekovou štruktúrou. To znamená, že les sa skladá z rôznych druhov drevín, prevažne listnatých a je v ňom rozmanitosť rastlín a živočíchov. Prirodzený les je takto fungujúcim, zdravým ekosystémom schopným obnovovať sa z vlastných zdrojov. Nepriaznivé vplyvy z vonku sú tlmené, prirodzený les je odolnejší voči biologickým škodcom i voči snehu a vetru. Udržuje odtokovú rovnováhu v krajine. Kultúrny les je porast väčšinou jednodruhový a jednoveký, často na nevhodných miestach. Rozlišujeme zmiešané lesy a čisto listnaté či ihličnaté lesy. Takáto monokultúra nie je schopná zabezpečiť dostatočnú rozmanitosť živočíchov ani bylinného podrastu. Preto nemôže fungovať ako samostatný celok a obnova musí byť umelá, za použitia cudzíchzdrojov semena, väčšinou výsadbou predpestovaných drevín. V takomto lese často dochádza k degradácii pôdy, jej okysľovaniu, erózii a nedostatočnej tvorbe kvalitnej pôdy (keďže stromy sú jednoveké, dochádza k nedostatku mŕtvych a rozkladajúcich sa stromov). Les vysušuje pôdu a zvyšuje riziko povodní. Na Slovensku dnes prevládajú najmä kultúrne lesy, a práve preto je treba zabezpečiť, aby lesy prirodzené neboli narúšané zásahom človeka. Na Slovensku sa touto problematikou zaoberá lesoochranárske združenie VLK /lesoochran. zdr. VLK/. Zdroj: informačný leták: Pomôž zachrániť prirodzené lesy –VLK MOLDAN BEDŘICH, JENÍK JAN, ZÝKA JAROSLAV: Životní prostředí očima přírodovědce, Praha: ACADEMIA, 1989 - späť k obsahu -