Úvod | O nás Okrajový efekt Holoruby Klimatické zmeny Lykožrút Požiare Šport Zánik lesov a stromov v nich Okrajový efekt Vzniká fragmentáciou lesa. Dochádza k nej redukciou pôvodného územia (stavbou železnice, diaľnic, plotov...). Ničivý dopad má hlavne na populácie, ktoré sa zle šíria. Nárast okrajov lesa ohrozuje najmä tie druhy, ktoré nie sú zvyknuté žiť na rozhraní lesa a bezlesia. Najviac sú postihnuté druhy s veľkými teritóriami, ako veľké mäsožravce. Ich úbytok má za následok premnoženie malých mäsožravcov, čo vedie k zmene predátorského režimu a ohrozeniu ďalších populácií. Mnohé živočíchy majú strach prechádzať už aj menšiu nezalesnenú plochu. Jedným zo zaujímavých riešení na prepojenie chránených území sú tzv. biokoridory (nazývané tiež ochranné alebo migračné). Umožňujú rastlinám a živočíchom šíriť sa z jednej rezervácie do druhej. Zdroj: DAVID STORCH, STANISLAV MIHULKA: Úvod do současné ekologie, Praha: Portál s.r.o., 2000 PRIMACK RICHARD, KINDLMANN PAVEL, JERSÁKOVÁ JANA: Biologické princípy ochrany prírody, Praha: PORTÁL s.r.o., 2001 - späť k obsahu - Holoruby Pri tomto hospodárskom spôsobe sú vyťažené všetky dreviny na určitej ploche. Po vyťažení materského porastu na tejto ploche neostane žiaden mladý porast. Schopnosť drevín prirodzene sa obnoviť na takejto ploche závisí od rozsahu holorubu. Na Slovensku je výmera holorubov zákonom limitovaná maloplošná forma- na 3 ha veľkoplošná forma- na 5 ha, šírka nesmie presiahnuť 100 m. Vplyvom holorubov sa stráca vsakovacia schopnosť pôdy, ktorá je inak krytá vrstvou humusu . Táto schopnosť sa objavuje až dosiahnu niektoré jedince v lese 200 až 250 rokov. Zdroj: http://www.lesoprojekt.sk/lesop_tour/subory/hospspos.html, informačný leták Pomôž zachrániť prirodzené lesy –VLK - späť k obsahu - Klimatické zmeny Lesy najviac ovplyvňujú zásahy človeka. Človek z rôznych dôvodov odlesňoval odjakživa, ale v dnešnej dobe je jeho rýchlosť niekoľkonásobne vyššia. Odlesňovanie navždy narúša rovnováhu v prírode. Medzi následky odlesňovania patria : Klimatické zmeny Odlesňovaním sa porušuje prirodzená funkcia lesa /funkcie lesa/ . Vzniká nárast teploty, voda sa nestačí vsakovať a tak sa tvoria erózne ryhy, voda odteká inam. Vzniká tak tiež erózia /slovníček/ pôdy. Z narušenej oblasti, ktorá tvorí malý klimatický cyklus z ktorého sa odparená voda vracia zase späť sa voda dostáva do úplne iných oblastí, do takzvaného veľkého klimatického cyklu. Zdroj: STROCH DAVID, MIHULKA STANISLAV: Úvod do současné ekologie, Praha: Portál s.r.o., 2000 - späť k obsahu - Lykožrút Je malý chrobák, ktorý pri premnožení spôsobuje kôrovcovú kalamitu. Pod kôrou stromov vyžiera sieť chodieb. Najnebezpečnejší a najhojnejšie sa vyskytujúci je Lykožrút smrekový. Rozšírený je po celej Európe. Dosahuje rozmery od 4,2 do 5,5 mm a jeho výskyt spôsobujú polomy. Najčastejšie napáda oslabené stromy, ale pri premnožení sa púšťa aj do zdravých stromov. Jeho prirodzeným nepriateľom sú najmä vtáky. Lykožrútom podliehajú najmä kultúrne lesy. Ďalšie druhy lykožrútov : Lykožrút šesťzubý Lykožrút jedľový Zdroj: HANZÁK, MOUCHA, ZAHRADNÍK: Světem zvířat, Praha: ALBATROS, 1973 - späť k obsahu - Požiare Požiar patrí k jedným z najnebezpečnejších ničiteľov lesa. Na Slovensku sa najviac vyskytuje v jarných mesiacoch, čo súvisí s vypaľovaním suchej trávy a porastov (v roku 2001 bolo 1856 požiarov spôsobených vypaľovaním trávy a suchých porastov, čo je až 19,8 % z celkového počtu požiarov).V lete býva príčinou hlavne teplo a sucho. Požiar poškodzuje rastlinnú a živočíšnu zložku ale i celý biotop /slovníček/. Zápalnosť závisí od druhu stromu, jeho stavu a ročného obdobia. Medzi priame škody patrí znehodnotenie drevnej suroviny – zhorenie stromov, spracovaného dreva v lesoch, zničenie kultúr v škôlkach. Za nepriame sa považujú náklady na odstránenie následkov požiaru, sťažené obhospodarovanie či prípadné zalesňovanie. Pre získavanie ornej pôdy sa vypaľovalo najmä v minulosti. Podľa Zdychu a kol. (1998) sú na Slovensku desiatky obcí, ktorých názov súvisí s vypaľovaním (Pálenica, Spálená...). V minulosti nemalou mierou prispievalo k vzniku požiarov aj baníctvo a uhliarstvo. V dnešnej dobe býva na vine najmä nepozornosť a nezodpovednosť človeka. Typy lesných požiarov : podzemné pozemné – najčastejší typ korunové – najnebezpečnejší, často prechádzajúci do totálneho požiaru požiar dutého stromu Na ochranu pred vznikom požiarov existuje na Slovensku zákon NR SR č. 314/2001 Z. z., ktorý zakazuje vypaľovať trávu alebo zakladať oheň na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu. Zdroj: Ing. PAVOL HLAVÁČ, Enviromagazín, ročník č.2, 8/2003, str. 26, 27 por. PO VANDA ZAČKOVÁ, Enviromagazín, č.1, ročník 7/2002 - späť k obsahu - Šport Počet športujúcich ľudí sa zvyšuje, ale mnohé športové aktivity majú negatívny dopad na životné prostredie. Napríklad: udupaná pôda a  erózia /slovníček/ je spôsobená športovými udalosťami s veľkým zhromaždením ľudí a znemožňuje rast vegetácie, toxické znečistenie je spôsobené pesticídmi a fungicídmi používanými na atletických poliach, znečistenie odpadom po skončení takejto udalosti, hluk a znečistený vzduch. V poslednej dobe boli výrazné najmä nezhody týkajúce sa otázky zimných olympijských hier, na ktorých usporiadanie kandidovala aj Slovenská republika. Problematiku negatívneho dopadu niektorých športov (a olympijských hier) sa zaoberá Projekt zeleného športu /Projekt zeleného športu/. Zdroj: BLOCH DAVID: Enviromagazín, č.2, ročník 7/2002, str. 15 - späť k obsahu - Zánik lesov a stromov v nich Jednou z najčastejších príčin zániku stromov v lese býva násilná smrť. Najčastejšou príčinou býva človek- rúbanie najmä v  kultúrnych lesoch /les- úvodná str./, keď ešte ani zďaleka nedosiahli maximálneho veku. Prírodné živly bývajú častou príčinou hromadného zániku stromov v lese. Mnohé vyvráti vietor (veterná kalamita v Osrblí), poláme sneh alebo námraza. Príčinou však býva aj blesk, ktorý nemusí strom spáliť, ale poškodí živé pletivo stromu. Prirodzená smrť stromov je omnoho zriedkavejšia. Niektoré oslabené dreviny podľahnú chorobám, či nepriaznivým životným podmienkam. Poškodzuje ich najmä rozptýlenie škodlivín v ovzduší, ale aj rastlinný (cudzopasné huby) a živočíšni škodcovia (hmyz). Odolnosť stromov závisí od dispozícií k chorobám jednotlivých drevín. Rozlišujeme: miestnu dispozíciu – priaznivé podmienky pre šírenie epidémií, u rastlín označované ako epifytia /slovníček/ časovú dispozíciu – určité obdobie života dreviny, ročné obdobie individuálnu dispozíciu – vrodená náchylnosť na určitú chorobu Zdroj: MEZERA ALOIS: Naše stromy a keře, Praha: ALBATROS, 1989 - späť k obsahu -