|
Druhy lesov
Vplyvom klimatických podmienok sa v rozličných častiach
Zeme vyvinuli a časom pomerne ustálili lesy rozličného
druhového zloženia drevín. Takéto lesy sa tiež nazývajú
klimaxy.
Patria sem:
Tropický dažďový prales
Rastie v miestach, kde ročne spadne nad 2500mm zrážok,
teplota sa pohybuje okolo 25 oC .
Tropické dažďové lesy, ktoré pokrývajú najväčšiu
časť Amazónie, predstavujú unikátny ekosystém
s maximálnym bohatstvom druhov a veľkou stabilitou.
V nie príliš zmenenej podobe existujú už približne
60 miliónov rokov.
Aby sa stromy v takýchto lesoch dostali bližšie k zdroju
slnečného žiarenia, dosahujú rekordnú výšku, až 50m. Mnohé
stromy majú kvôli vysokej hmotnosti svojej koruny podporné
korene. V austrálskom dažďovom lese možno vidieť hneď
niekoľko spôsobov, akými sa rastliny snažia dosiahnuť slnko.
Liany, epifyty /slovníček/ a niektoré figovníky sa za
svetlom šplhajú po najvyšších stromoch.
Jedna z najkrajších drevín dažďového pralesa je Mahagónovník
pravý, vyskytujúci sa v Južnej a Strednej
Amerike. Pre jeho cenné drevo sa dnes už takmer úplne vyrúbal
a vyskytuje sa už iba ojedinelo.
Dažďové pralesy majú dôležitú úlohu pri udržiavaní
kyslíkovej rovnováhy atmosféry. Napriek
tomu sa v dnešnej dobe ničia neuveriteľne rýchlym
tempom pre drevo, iné pre pôdu, ktorá je však len málokedy
vhodná na poľnohospodárske účely a tak jediným výsledkom
sú navždy zničené lesy. Cieľom tamojšej vlády sú siete
diaľníc a centrá priemyselnej výroby.
Stálezelený listnatý les
Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch (kde
rastie väčšina stromov a krov skupiny krytosemenných
rastlín).
Opadavý listnatý les
Je les, v ktorom všetky, alebo väčšina stromov na
jeseň stratí lístie. Opadanie súvisí so stavbou
listu a akumulovaním vody v ňom. Cez zimu sa
ich preto strom zbavuje. Na jeseň sa tieto lesy rozžiaria
najrôznejšími odtieňmi žltej a červenej. Najfarebnejšie bývajú
lesy Kanady a USA. Je to dané typom lesa a podnebím.
U nás sa vyskytujú najmä v horách. Priemerná
teplota sa pohybuje od 5 až 25 oC a zrážky dosahujú
600 až 1300 mm ročne.
- lesy mokradí
(lužné lesy, močaristé a rašeliniskové lesy)
Prostredie mokradí a brehov riek je veľmi náročné,
korene nie sú pevne ukotvené v pôde. Voda v močiari
je chudobná na kyslík, preto majú mnohé stromy tzv. dýchacie
korene. Napr. Červené koreňovce (mangrovy) majú
korene vystupujúce vysoko nad hladinu vody - rovnako ako veľké lenticely -
aby mohli nabrať čo najviac vzduchu. Jeden z najväčších
mangrových porastov sa nachádza v Austrálii. Žije v morskej
vode a tiahne sa stovky kilometrov.
Ihličnatý les
Vytvárajú väčšinou stálezelené stromy v miernych a chladných
pásmach severnej pologule. Pokrývajú jednu desatinu súše
na Zemi. Priemerná teplota sa pohybuje od –2 oC do 19 oC.
Väčšina ihličnanov sú odolné stromy, schopné prispôsobiť
sa extrémnym podmienkam. Ihličie nevyschne tak ľahko ako
obyčajné listy, preto prežívajú v horúcom aj suchom
prostredí, napr. okolie Stredozemného mora, či v chladnom,
napr. Sibír a severná Kanada. Ihličie opadáva raz za
3-7 a viac rokov.
Zmiešaný les (hlavne prirodzený,
ale aj kultúrny)
Tvoria ich zmesi ihličnatých a listnatých porastov.
Má najčastejšie štyri poschodia
prízemná
alebo machová vrstva- machorasty, lišajníky, huby
bylinná
vrstva- na jar kvitnúce druhy (jarné lesné heliofyty)
vrstva
krovín- mnoho bobuľnatých krovín
stromová
vrstva- vysoké stromy
Vo všetkých vrstvách sa vyskytujú živočíchy (cicavce, vtáky,
hmyz –často listožravý)

zdroj:
GAMLINOVÁ LINDA: Stromy, Bratislava: SLOVART, 1992
MEZERA ALOIS: Naše stromy a keře, Praha: ALBATROS,
1989
MOLDAN BEDŘICH, JENÍK JAN, ZÝKA JAROSLAV: Životní prostředí
očima přírodovědce, Praha: ACADEMIA, 1989
KUDRNA KAREL a kol.: Biosféra a lidstvo, Praha:
ACADEMIA, 1988
Veľká detská encyklopédia,
|