Úvod | O nás Druhy lesov Vplyvom klimatických podmienok sa v rozličných častiach Zeme vyvinuli a časom pomerne ustálili lesy rozličného druhového zloženia drevín. Takéto lesy sa tiež nazývajú klimaxy. Patria sem: Tropický dažďový prales Rastie v miestach, kde ročne spadne nad 2500mm zrážok, teplota sa pohybuje okolo 25 oC . Tropické dažďové lesy, ktoré pokrývajú najväčšiu časť Amazónie, predstavujú unikátny ekosystém s maximálnym bohatstvom druhov a veľkou stabilitou. V nie príliš zmenenej podobe existujú už približne 60 miliónov rokov. Aby sa stromy v takýchto lesoch dostali bližšie k zdroju slnečného žiarenia, dosahujú rekordnú výšku, až 50m. Mnohé stromy majú kvôli vysokej hmotnosti svojej koruny podporné korene. V austrálskom dažďovom lese možno vidieť hneď niekoľko spôsobov, akými sa rastliny snažia dosiahnuť slnko. Liany, epifyty /slovníček/ a niektoré figovníky sa za svetlom šplhajú po najvyšších stromoch. Jedna z najkrajších drevín dažďového pralesa je Mahagónovník pravý, vyskytujúci sa v Južnej a Strednej Amerike. Pre jeho cenné drevo sa dnes už takmer úplne vyrúbal a vyskytuje sa už iba ojedinelo. Dažďové pralesy majú dôležitú úlohu pri udržiavaní kyslíkovej rovnováhy atmosféry. Napriek tomu sa v dnešnej dobe ničia neuveriteľne rýchlym tempom pre drevo, iné pre pôdu, ktorá je však len málokedy vhodná na poľnohospodárske účely a tak jediným výsledkom sú navždy zničené lesy. Cieľom tamojšej vlády sú siete diaľníc a centrá priemyselnej výroby. Stálezelený listnatý les Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch (kde rastie väčšina stromov a krov skupiny krytosemenných rastlín). Opadavý listnatý les Je les, v ktorom všetky, alebo väčšina stromov na jeseň stratí lístie. Opadanie súvisí so stavbou listu a akumulovaním vody v ňom. Cez zimu sa ich preto strom zbavuje. Na jeseň sa tieto lesy rozžiaria najrôznejšími odtieňmi žltej a červenej. Najfarebnejšie bývajú lesy Kanady a USA. Je to dané typom lesa a podnebím. U nás sa vyskytujú najmä v horách. Priemerná teplota sa pohybuje od 5 až 25 oC a zrážky dosahujú 600 až 1300 mm ročne. - lesy mokradí (lužné lesy, močaristé a rašeliniskové lesy) Prostredie mokradí a brehov riek je veľmi náročné, korene nie sú pevne ukotvené v pôde. Voda v močiari je chudobná na kyslík, preto majú mnohé stromy tzv. dýchacie korene. Napr. Červené koreňovce (mangrovy) majú korene vystupujúce vysoko nad hladinu vody - rovnako ako veľké lenticely - aby mohli nabrať čo najviac vzduchu. Jeden z najväčších mangrových porastov sa nachádza v Austrálii. Žije v morskej vode a tiahne sa stovky kilometrov. Ihličnatý les Vytvárajú väčšinou stálezelené stromy v miernych a chladných pásmach severnej pologule. Pokrývajú jednu desatinu súše na Zemi. Priemerná teplota sa pohybuje od –2 oC do 19 oC. Väčšina ihličnanov sú odolné stromy, schopné prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. Ihličie nevyschne tak ľahko ako obyčajné listy, preto prežívajú v horúcom aj suchom prostredí, napr. okolie Stredozemného mora, či v chladnom, napr. Sibír a severná Kanada. Ihličie opadáva raz za 3-7 a viac rokov. Zmiešaný les (hlavne prirodzený, ale aj kultúrny) Tvoria ich zmesi ihličnatých a listnatých porastov. Má najčastejšie štyri poschodia prízemná alebo machová vrstva- machorasty, lišajníky, huby bylinná vrstva- na jar kvitnúce druhy (jarné lesné heliofyty) vrstva krovín- mnoho bobuľnatých krovín stromová vrstva- vysoké stromy Vo všetkých vrstvách sa vyskytujú živočíchy (cicavce, vtáky, hmyz –často listožravý) zdroj: GAMLINOVÁ LINDA: Stromy, Bratislava: SLOVART, 1992 MEZERA ALOIS: Naše stromy a keře, Praha: ALBATROS, 1989 MOLDAN BEDŘICH, JENÍK JAN, ZÝKA JAROSLAV: Životní prostředí očima přírodovědce, Praha: ACADEMIA, 1989 KUDRNA KAREL a kol.: Biosféra a lidstvo, Praha: ACADEMIA, 1988 Veľká detská encyklopédia,